Som hokejovým fanúšikom približne cca od roku 1993, niektoré sezóny v rokoch 1993-1996 som strávil na zimáku -vtedy HC VSŽ Košice - v sektore fans na státie v staručkom štadióne L.Trojáka. Dnes na tom mieste stojí známa U.S.Steel Aréna. Fandím našej repre od jej cesty z C-skupiny - až doteraz - a budem i naďalej! - aj keby sme padli do B-éčka. Nevynechal som snáď skoro jej žiadny zápas na MS v televízii - fandil som im aj v ťažkých časoch, keď sme sa v rokoch 1996-2000 potácali kde si medzi 8 - 12 miestom a fandil som im aj v časoch slávnych - keď zbierali medaile a bojovali o ne. Fandím aj futbalu a mnohým iným veciam, ľuďom a pod.. Preto by som chcel v prvom rade upozorniť, že si nemyslím - že nadávanie, podceňovanie a hlavne urážanie patrí medzi cnosti "skutočného fanúšika".
Sledujem športové dianie na Slovensku i vo svete už dobrých 15 rokov. Čítam noviny, časopisy, sledujem televíziu, po novom aj internet, počúvam rádio, názory trénerov, hráčov, funkcionárov i fanúšikov - aj keď nie som chodiaca encyklopédia výsledkov, tabuliek rôznych líg - zaujíma ma hlavne pozadie a zákulisie rôznych hier, taktika, štýl, spôsoby hry, vyberanie hráčov a pod. Myslím si - a podobnú odozvu mám aj od svojho okolia - na fanúšika a laika, mám určite vcelkú slušný prehľad o hokeji či futbale. Podotýkam, na laika - keďže som v živote na profesionálnej úrovni nikdy hokej ani futbal nehral, neštudoval ani iným akreditovaným spôsobom nezvyšoval svoje vedomosti o hre. A je priam až úsmevné - ak stretávam ľudí, ktorí v živote nestáli napr. na korčuliach, ale rozumu zrazu majú na rozdávanie. V živote by som si nedovolil kritizovať niekoho prácu len preto, že nepriniesla očakávané výsledky. Každý z nás robí chyby - viem to, pretože som ich tiež už urobil mnoho. A keď niekto tvrdí, že on sa učí na chybách iných - tak je to iba namyslený luhár. Každý robí chyby. To, že je súčasný slovenský hokej - tam kde je, má určite niekto na svedomí. Niekde sa veľa vecí urobilo zle, alebo sa niekde neurobilo nič - nebudem to konkretizovať, už sa o tom popísalo dosť.
Samozrejme aj ja som v mnohých veciach kritik, tam kde sa vyznám, kde som "doma" - hlavne ak som sa v tých oblastiach osobne pohyboval, alebo pohybujem. Kritiky píšu aj športoví novinári - či skôr pohľady a rôzne názory. Je to ich "chlebíček" - v čase, keď my fanúšikovia sa venujeme svojej práci, rodine, priateľom - novinári sledujú športové dianie, snáď aj v niečom študujú športovú problematiku - píšu a občas aj kritizujú. Ich články sa , ale hlavne snažia byť nestranné, neurážať a nie je z nich cítiť nenávisť. Možno až na nejaké výnimky.
A prečo tom všetkom píšem?
Chcel by som reagovať na článok na blogu od Martina Marušica "Nepredvídateľné okolnosti". Hlavne preto, že bol vytlačený aj v denníku Sme v pondelňajšej rubrike blogy 12.5.2008. A to ma dosť zarazilo. Autor sa v ňom podľa mňa nepriamo - až vysmieva niektorým vyjadreniam pána Šuplera,Bondru, Chmelára, Pukaloviča a iných. Snaží sa hlavne citovať mnohé známe osobnosti - a keď si to teraz tak všímam, tak autor v podstate ani nič nenapísal-iba stále sa vysmieval nejakému názoru. No absolútnou drzosťou bolo podľa mňa od neho, keď sa zamýšľal nad vyjadreniami Vincenta Lukáča a Igora Libu - citujem "neviem, či tí páni boli posledné roky pri zmysloch" - tu už to hraničí - si myslím s urážkou na cti. A potiaľ by to bolo ešte i aj tak v poriadku. Pokiaľ by to ostalo na blogu - každý má právo na svoj názor, nikomu ho neberiem - ani pánovi Marušicovi, veď na to blogi sú.
Mňa skôr prekvapilo, že taký duševne prázdny a nenávistný článok uverejnil na svojej strane jeden z najčítanejších denníkov na slovensku. Bol by som preto rád - ak to číta nejaký admin - ak by sa aj môj názor objavil na jednom z výtlačkov denníka Sme. Napr. aj ako reakcia na spomínaného autora. Nejde mi vôbec o popularitu - už som v minulosti nejaké články mal uverejnené, nebolo by to po prvý raz. A taktiež mi nejde ani o peniaze - kľudne sa zriekam aj honoráru za jeho zverejnenie. Verím, či skôr dúfam, že sa tak stane - denník Sme určite nepatrí medzi zástancov jednostrannosti a dáva priestor aj druhej strane.
Ešte niečo: - v roku 2002, keď sme oslavovali titul- som si vychutnával najviac to - ako nás ten úspech všetkých aspoň na chvíľu spojil. Bolo jedno, či niekto v lige fandil Košiciam, Trenčínu, Slovanu, bolo jedno či je niekto riaditeľ, robotník, umelec, bolo jedno či niekto fandil iba od play-off, alebo už aj dlhé roky predtým. Všetci sme si boli zrazu rovní - aspoň na chvíľu. Do smrti na to nezabudnem a som veľmi rád, že som tu vtedy žil a mohol som to zažiť. No na druhej strane teraz, keď náš hokej zažil ozaj trpké sklamanie - nás to rozdeľuje, začíname byť plný hnevu, nenávisti, zloby... A to mi je fakt dosť ľúto. Veď aj hokejisti od nás fanúšikov potebujú podporu aj v tých najhorších chvíľach. Skutočný fanúšik pije z pohára majstra, ale spolu s ním i padá na hubu. Neverím, že hráči išli na MS2008 s úmyslom bojovať o záchranu. Nevyšiel im dôležitý zápas, matematika zahrala proti nám, ale keď ich budeme za to odsudzovať, nadávať im a vysmievať sa (to je totiž určite to posledné, čo teraz potrebujú!), tak to nikomu nepomôže a určite ani nám. Oni tam išli, skončili 13.-ty a snáď všetci za to budú niesť aj zodpovednosť - od hráčov, cez trénerov až po realizačný tím (teda aspoň dúfajme). Ale, keď tých chalanov psychicky nepodporíme - tak na budúci rok neprídu ani tí z Európy. A potom neostane nič iné - iba nám amatérom si obuť kurčule a ísť na "trh zo svojou kožou". A to už by bola určite riadna hanba! Alebo nebodaj nie?!-zase sme všetci majstri sveta?!...stále si niekto myslí, že jemu by sa to určite nemohlo stať?!...
