Ten, kto vstúpil do ich čara a krásy, nemôže poprieť to, že Tatry sú miestom, ktoré v nečakanej chvíli nadchne ľudského ducha a aspoň nachvíľu prinúti človiečika zamyslieť sa nad svojou existenciou. Hory sú obrovské, niekoľkonásobne väčšie ako človek, a predsa nie sú vrcholom stvorenia! Ale sú niečím, čo nám dáva pokoj. Osobná poznámka, pre mňa sú Tatry zjavením Boha, Jeho veľkosti a veľkoleposti! Pripomínajú mi, že s naším životom tam "dole", je to ako tam "hore", malé zaváhanie, pošmyknutie, maličký omyl, a všetko sa razom môže zmeniť. Častokrát na tragédiu, no nie vždy rovnakých rozmerov.
Milujem Tatry, nie som tatranka, ani horalka, ale jedno viem, že nemusím chodievať na luxusné dovolenky, kde všetci rozprávajú onakou neznámou rečou, ale stačí zájsť na sever našej domoviny, kde pri pohľade na tú krásu a mohutnosť stratíte reč, a kde sa Poliak, Slovák, Rus či Nemec stávajú jednou bytosťou, bytosťou, ktorá nehovorí nič, len mlčí a vstrebáva do seba pokoj, ktorý Tatry ponúkajú ako svoj najväčší poklad...
