Ale, prečo je to tak? Prečo ľudia ubližujú? A najmä vtedy, ak ich nezranili ľudia, ktorí za to všetko nemôžu? Ale jedno viem, za všetkou nervozitou, hrubosťou, agresiou, stojí nevyrovnaný a nevyriešený vnútorný stav agresora. Ak má človek vo svojom vnútri "pokoj", len ťažko bude niekomu nadávať, nenávidieť, hromžiť, urážať, karhať... A ak sa aj takémuto "pacientovi" núka liečba, či už duchovná, alebo aj telesná, väčšinou ju odmietne a obráti sa na ostatných s vraživým pohľadom, že: "Chorí ste tu vy, nie ja..." Lekára nepotrebujú však zdraví, ale chorí.
Alkohol, nedostatok dôvery, nevera, finančné problémy - ak sa to všetko dá dohromady, vznikne jedna obrovská továreň na ubližovanie (pozn. továreň rozumej človek). Najčastejším dôvodom agresie je práve alkohol. Zraňujúci zabijak zabíjajúci zraňujúceho a zraňujúcich. Obrovská neslať! Hnus! Nehovorím, že je to v každom prípade zlá "vec", ale každá vec, ktorú v živote umiestnime na nesprávne miesto je "hnusná" a privádza nás väčšinou do záhuby, depresie, odcudzenia, nenávisti... A kto trpí najviac? Väčšinou, a skoro vždy, sú to deti a manželka. A čo im zostáva v takýchto prípadoch, kedy už nevedia, ako ďalej? Možnosti: odídu, prispôbia sa prostrediu, podajú sa na obraz "agresora", zídu z "cesty". No sú tu aj iné možnosti: centrá pomoci, blízki príbuzní, "polícia", cirkevné inštitúcie. Je len na každom jednotlivcovi, ako sa s danou "nepriaznivou" situáciou vyrovná a kto bude pri nemu v takýchto chvíľach stáť.
A naším poslaním je byť jeden druhému pomocníkom. Neváhať ani na chvíľu, ak vieme, čo sa deje s človekom, na ktorom nám záleží a ktorý takéto okamihy a situáciu v rodine prežíva... lebo niekedy môžeme aj my "zachrániť" život.
