Problém s návštevnosťou (nielen) na našich futbalových štadiónoch je pomerne vypuklý a aj nedávno skončená sezóna priniesla viacero stretnutí, na ktorých nebola ani tisícka fanúšikov. To sú už skutočne len tí najvernejší. Poslední mohykáni, ktorí sú ochotní prísť. Ale má náš futbal skutočne len tak málo fanúšikov? Zaujíma sa o Slovan len tá necelá tisícka, ktorá navštívila posledný zápas? Rozhodne nie.
A podobné je to aj pri mnohých ďalších kluboch. Trnava a Dunajská Streda sú na tom v tomto smere momentálne o čosi lepšie, slušné čísla vykázali Trenčania, ale v podstate všade inde je to bieda: dostať fanúšika na štadión sa javí ako neriešiteľná úloha. Áno, liga mu pravdepodobne neponúkne to, na čo je zvyknutý z televízneho pretlaku kvality a tak radšej opakuje svoje gaučové utorkovo-stredajšie ukájenie pri Lige majstrov, štvrtkové pri Európskej lige UEFA či víkendové pri kvalitných stretnutiach zo všetkých možných súťaží. Na to obetuje svoj čas, ale na našu ligu ho nemá. Smutná realita.
Naše kluby to musia sčasti aj akceptovať. Môžeme postaviť nové štadióny a môžeme na ne ľudí púšťať zadarmo, no verného fanúšika si vychováme len veľmi ťažko a nestane sa tak zo dňa na deň. Nie je to nereálne a všetko sa dá, ale kým mu neponúkneme o triedu vyššiu kvalitu, sotva k tomu príde. Azda treba uvažovať inak. Fanúšik existuje, no na štadión sa mu nechce: tak mu produkt dodajme domov.
Čas mnohých z nás je dnes drahý a možno bežný priemerný človek nemá niekoľko voľných hodín na návštevu stretnutia. Má prácu, rodinu, iné záľuby a súčasný futbalový produkt je na nižšom poschodí jeho záujmového rebríčka. Ale nejaká iskra v ňom predsa len tlie a možno má pár desiatok minút na prečítanie si toho najdôležitejšieho, na prezretie zostrihu zo zápasu, na zaujímavú videoreportáž či na šťavnaté vyjadrenia. Futbalový klub ponúka produkt, ktorým je samotný futbal. Keď si ho však konzument nevyzdvihne priamo na štadióne, prečo mu ho neposunúť inou cestou? Síce príde o atmosféru duelu, ale možno mu to stačí.
Internet dnes ponúka obrovské množstvo možností, ktoré sa pochopiteľne dajú aj speňažiť. Niektorí zástupcovia slovenskej scény sa v tomto smere snažia kráčať dopredu (Slovan, Trenčín, Trnava), ale naďalej tu máme obrovské rezervy. Prenos na Huste.tv si fanúšik kúpi za 80 centov, ale vieme mu ponúknuť aj viac. Záznam tlačovky, rozhovor so strelcom, zostrih najzaujímavejších momentov, možno interview s prezidentom klubu informujúcim o výstavbe nového štadióna. Niekto to už robí, OK. Väčšina ale spí.
A možno vieme ponúknuť aj zaujímavé videá z tréningov: Sergio Ramos či Neymar sa nedávno vytešovali z toho, ako dali gól spoza bránkovej čiary, ale prečo to nerobíme aj my? Zvládne to každý ligový futbalista a o reklamu by bolo postarané. Prípadne natočenie efektného zakončenia nožničkami. Veď to nie je žiadny problém.
Konzument by si to pozrel, možno by sa mu to zapáčilo, možno by to posunul ďalej. Fanúšikovia by boli udržiavaní v aktivizovanom stave, dennodenne by žili so svojim tímom, klub by sa navyše dostával do povedomia. Priestor vo videu sa predá sponzorovi a do kasy môžu prísť peniaze, ktoré fanúšik neprinesie vo forme vstupného. Nie je to až také sci-fi. Alebo azda je?
Facebook, Twitter, YouTube. K fanúšikovi sa dnes dá dostať veľmi ľahko. Nemusí prísť on za nami, ale môžeme prísť my priamo do jeho počítača, tabletu či telefónu. Môžeme s ním byť neprestajne, môžeme mu ponúkať nami zvolený obsah a aj takto budovať jeho vzťah ku klubu. A nie je vylúčené, že keď to budeme robiť dobre, tak ho na ten štadión napokon aj prilákame. Keď sa to aj nepodarí, tak nevadí, veď aj Real či Barcelona majú fanúšikov, ktorí nikdy neboli na Santiago Bernabeu či na Nou Campe, ale kúpia si dres či akýkoľvek suvenír a klub tak priamo financujú. Prípadne vidia titulného sponzora, reklamu pri hracej ploche, logá klubových partnerov – napríklad aj v spomínanom videu. A aj to má v dnešnom svete obrovskú hodnotu.
Iná vec je tá, že prostredníctvom spomenutého interaktívneho kontaktu vieme profilovať osobnosti. Fanúšikovi vieme posunúť profil hráča, vieme poskytnúť vtipný rozhovor alebo vieme ukázať to, čo robí vo voľnom čase. Futbalistovi zasa vieme dať priestor vyjadriť sa k nefutbalovým otázkam, vieme mu dať možnosť chváliť či kritizovať. Rozhovor si vieme postaviť tak, ako len chceme a hráča takto môžeme vyprofilovať na väčšiu osobnosť, ktorá bude ľudí lákať a za ktorou pôjdu. Veď kto sa dnes chodí pozerať na nudného radového „dríča“ nevybáčajúceho z priemeru? Ten v dnešnom svete nie je populárny.
Ľudí zaujímajú osobnosti, ktoré sa vedia prejaviť aj slovne, ktoré majú vlastný názor, vedia utrúsiť vtipný komentár. Balotelli, Ibrahimovič (OK, prirovnanie z inej galaxie), tí vždy niečo vypustia a takto idú do sveta. Alebo kreatívna radosť po góle, možno malá provokácia fanúšikov súpera, akýkoľvek poltiaci prejav. Prostredníctvom PR-mašinérie to vieme podporiť a posunúť ďalej. Dostať udalosť aj k širšiemu publiku, ktoré možno o futbal počas bežného dňa nezakopne. Vieme vytvoriť aj ľahšie stráviteľný bulvárnejší produkt, po ktorom je dnes – či chceme alebo nie - veľký dopyt.
Vieme spraviť čo len chceme. S fanúšikom vieme pracovať a náš produkt mu vieme posúvať aj inou cestou, ako len prostredníctvom štadióna v okamihu vymedzenom úvodným a záverečným hvizdom rozhodcu. Tak prečo to nevyužiť? Nové komunikačné prostriedky nám ponúkajú obrovské možnosti, no my máme zatvorené oči. Skúsme aj v tomto smere kráčať s dobou...
