Mali pravdu. Až na pár ľudí, ktorí vedeli, v akom stave je ekonomika a ako prelievať peniaze, nemal nikto nič pripravené. Preto sa stalo toľko chýb, preto Slovensko muselo prekonať toľko detských chorôb a teraz pripomína skôr adolescenta ako zrelú osobnosť.
To isté je aj dnes.
Aby sa niečo zmenilo, musia ľudia najskôr chcieť, potom niečo preto urobiť a až potom sa môžu veci zmeniť.
Konečne ľudia na Slovensku ukazujú, že nechcú byť iba stádom. Že chcú zmenu a sú ochotní preto aj niečo urobiť. Už len povedať svoj názor neanonymne je veľká vec. Naša národná črta je s kamarátmi nadávať do peny s pivom („To ja keby som...!") alebo modernejšie - skrytý za nickom mudrovať na internetových fórach.
Pri vzniku novej myšlienky a jej presadzovaní v spoločnosti, vždy hrozí, že to nedopadne, tak ako si iniciátori predstavovali. Každá revolúcia (dnešné udalosti na Slovensku nepovažujem za revolúciu) požiera svoje deti. Tí, ktorí sú nositeľmi ideálov, sú vždy postupne vytlačení ľuďmi s politickými a ekonomickými cieľmi, ktorí v úzadí vyčkávali na moment, kedy už nejde o krk.
Nech to dopadne akokoľvek, či to už využije nejaká záujmová skupina alebo nie, Gorila ukázala, že Slovensko sa mení. A to je dobre.
Už je tu aj prvý výsledok, malý ale predsa. Spojenie predčasných volieb a tlaku verejnosti prinútilo poslancov k niečomu, čo dosiaľ bolo nepriechodné. Jednohlasne si zrušiť časť imunity. Prečo asi?
Určite mnohí s týmto tvrdením nesúhlasia. Ja som ale presvedčený, že nebyť protestu Gorila, len blížiace sa voľby by poslancom ako dôvod nestačili.
PS: A čo sa týka toľko pretriasanej naivity organizátorov. Ešte pred pár rokmi by nikto neveril, že sociálne siete sa stanú účinným prostriedkom pri organizovaní hnutí schopných zvrhnúť diktátorov.
