Mladej generácii sú mená disidentov neznáme a dejiny konca 20. storočia ľahostajné. Asi preto nebol dôvod podrobne sa venovať tejto osobnosti aj našich dejín.
Mám jednu spomienku, ktorá sa nepriamo spája s bývalým federálnym ministrom zahraničných vecí - prvým postkomunistickým ministrom zahraničných vecí.
Bolo to, keď môj dedo v roku 1990 dostal oznámenie o rehabilitácii a pozvanie nastúpiť späť na ministerstvo zahraničných vecí v Prahe podpísané pánom Dienstbierom.
Pamätám si na iskru v dedových očiach a smútok zároveň, keď hovoril: Škoda, že to neprišlo o desať rokov skôr.
Škoda. Ale aj tak mal dedo šťastie. Koľkí sa toho nedožili.
http://www.sme.sk/c/5713596/jiri-dienstbier-z-kurica-sefom-diplomacie.html