Pred pár desaťročiami to bol sviatok trošku a možno aj dosť vynucovaný, asi aj zneužívaný.
Od istého času mi je však sympatický. Nie pre jeho ideové pozadie boja za práva žien, ktoré nemienim zľahčovať, ale pre jeho zatiaľ nekomerčnosť a spomienky. Hlavne spomienky.
Moja mama má dodnes odložený papierový náhrdelník, ktorý sme robili v prvom ročníku ZDŠ asi na výtvarnej. Srdiečka vyzerajúce, akoby boli po prvom či druhom infarkte, ktoré som pracne vyrobil, sa už niekam rozkotúľali. Ale náhrdelník a spomienky na babky s kytičkami snežienok zostali.
Aj naše snežné žienky práve kvitnú. Akoby vedeli, že už sa blíži 8. marec.
Nošu plnú nežných slov
bez zbytočných nezmyslov
nesie ku vám poštár dnes
Veľký strapec sladkých snov
odložený pod strechou
dovoľte nám pre vás zniesť
Za každý rok jeden plod
zo života o závod
oberáme spoločne
Jeden sladký, druhý nie
nekonečné láskanie
plameň sviečky polnočnej
