To, že sa za svojich pedagógov postavili študenti, vyvoláva nádej. Oveľa pesimistickejšie pôsobí fakt, že s internetom sa začali diať divné veci. Blog pána Petra Farárika sa už pár dní nedá zdieľať. Prečo práve po zverejnení článku, ktorý poukazuje na nehospodárnosť v štátnej správe?
Stále chcem veriť, že sa jedná len o záhadný technický problém facebooku, ktorého systém nerozpoznal, že aj na malom Slovenku môže byť nejaký článok viac ako 3600 krát zdieľaný a mať 20 000-ovú čitateľnosť v tak krátkom čase.
Nechcem veriť tomu, že ho niekto stále nahlasuje ako spam na niečiu objednávku.
A už vôbec nechcem veriť, že to je len skúška toho, ako verejnosť zareaguje na prípadnú cenzúru internetu, akú majú priatelia v Číne pre prípad, že by aj na Slovensku zavládli masové nepokoje ako takmer v celej Európe.
O sile sociálnych sietí a občianskej spoločnosti niet pochýb.
Prvou úspešnou ukážkou ich vplyvu na Slovensku je prípad detí pani Boórovej. Kde by boli skončili nebyť záujmu verejnosti, ktorý pomohol prelomiť nezáujem štátnych úradníkov.
Ľuďom už nie je jedno, čo sa deje a v tom vidím obrovskú nádej.
