Ale teraz smutno-vážne.
V reportáži TA3 http://www.ta3.com/sk/reportaze/172740_slovenski-ziaci-su-v-gramotnosti-horsi-ako-rovesnici sa dozvedáme, že podľa učiteľov za neúspechom slovenských žiakov v meraní čitateľskej a prírodovednej gramotnosti treba hľadať sociálne siete a sms-ky.
Z vyjadrenia pani učiteľky, ktoré v relácii odznelo, mám zmiešané pocity. Myslím si, že došlo k jeho skresleniu neodborným strihom autorov relácie, lebo neverím, že toto mohla pani kolegyňa myslieť vážne. Veď nie sme jediná krajina, kde 15-násťroční chatujú a sms-kujú. Robia to puberťáci aj v krajinách, kde dosiahli nadpriemerné výsledky. Pripúšťam, že internet a mobilné siete zmenili náš život natoľko, že deti už nikdy nebudú čítať knihy toľko ako v predinternetovej dobe. Je to škoda, ale je to tak.
Keď si spomeniem na svoje chatovacie začiatky, musím sa pousmiať. Dnes viem, že mi chatovanie a písanie sms-iek pomohlo. Núti ma totiž vyjadrovať sa presne a jasne. Na malom priestore vyjadriť podstatu formou pochopiteľnou prijímateľovi. A to je umenie. V pedagogickej reči jedna z kompetencií.
Problém je podľa mňa úplne inde a nie je jeden, ale je ich celá hromada, ktorá sa nevŕši rok ani dva ale celé desaťročia. V súčasnej dobe máme pána ministra školstva z iného súdka, ako boli tí predchádzajúci. Dáva mu to možnosť pozrieť sa na problematiku školstva racionálnymi očami ekonóma. Je len dôležité, aby mal správnych poradcov. Podľa doterajších vyjadrení predstaviteľov ministerstva (hoci nie so všetkým súhlasím) usudzujem, že školstvu rozumejú. Už treba len počkať na výsledky.
Na záver jeden príklad chorého stavu nášho školstva, ktorý nepotrebuje komentár.
Po rokoch sme sa stretli so známymi. Bolo to asi v decembri. Ich syn bol študentom maturitného ročníka. Na otázku, ako sa má, zaznela odpoveď:
- Práve sa ideme do školy informovať na jeho prospech. Ak neprepadá, pôjde na výšku.
