Začiatočníkov aj pokročilých, a tak som mohol porovnať vedomosti asi 90 študentov vo veku od 16 do 18 rokov. Boli to všetko študenti maturitného odboru, ktorí na našu školu prišli asi z troch okresov z chýrnych mestských, ale aj malých dedinských základných škôl.
Prekvapilo ma, ako je možné, že nepochopili cvičenie na jednoduchý minulý čas. Gramatiku zvládli, len nevedeli, že udalosti opisované v cvičení sa netýkajú prítomnosti.
Učebnice, ktoré používame, sú určené pre viacero krajín, a preto vychádzajú z tém, ktoré sú v Európe považované za súčasť všeobecného vzdelania. Britskí autori nepredpokladali, že Maria Curie je pre mnohých slovenských študentov veľká neznáma, a preto netušia, že slávna Poľka je už dávno po smrti. Nechyroval o nej ani jeden z deväťdesiatich. Vravel som si, nevadí, veď tí, čo sa zaujímajú o chémiu, šli isto na gymnáziá.
Ale zdesil som sa, keď rovnako dopadol Martin Luther King aj Mahátma Gándhí. Malý, naozaj iba malý dôvod na radosť mohol mať Václav Havel. Asi traja študenti ho spoznali na fotografii a potom už väčšina vedela aj čím je. Len o dačo lepšie dopadla Matka Tereza. Zrejme dievčatá, ktoré ju vytrhli z biedy, chodia do kostola.
Tento rok som zase zistil, že africké majstrovstvá sveta vo futbale vôbec nepomohli Nelsonovi Mandelovi. Na otázku, kto je na fotografii, zaznela podobná odpoveď ako o M.L.Kingovi: "Černoch v obleku."
Viem, doba sa zmenila. Ale aj tak si myslím, že naše deti by mali poznať najdôležitejšie udalosti svetových dejín za posledných 100-150 rokov. Mali by ich mat prediskutované zo všetkých strán. Mali by k nim zaujať stanovisko a vedieť, ako ovplyvnili našu prítomnosť. To by mal byť základ učiva dejepisu.
Inak nechávame priestor majstrom podivuhodných výkladov dejín, mágom lacných riešení a čudujeme sa, prečo rastie extrémizmus.
