Povedala som si dosť a vycestovala do Egypta vo februári 2021

Písmo: A- | A+

Ani deň pred vycestovaním som si neuvedomovala, že sa práve chystám na dovolenku po viac ako roku a pol. Keď som prvýkrát vstúpila do mora, až vtedy mi všetko prišlo reálne.

V Rakúsku na letisku len s respirátorom

Asi týždeň pred odletom som objednala desať respirátorov FFP2, keďže na letisko môžete vstúpiť len s respirátorom. Samozrejme, použila som len jeden, ale ja som človek, ktorý si vždy kladie otázku: čo ak náhodou? Takže som si zbalila všetky a práve nimi som neskôr zachránila štyroch ľudí v Istanbule na letisku, ktorí o tomto príkaze nevedeli. Taktiež v lietadle, z Viedne do Istanbulu, museli byť povinne nasadené respirátory. To platilo aj pri ceste z Istanbulu do Viedne.

Letisko Schwechat, nie tak rušné ako inokedy.
Letisko Schwechat, nie tak rušné ako inokedy. (zdroj: Dorota Kirnerová)

Letisko Hurghada, Egypt

Z Istanbulu do Hurghady sme leteli v noci. V lietadle sa rozdávali dva papiere. Jedna A4, kde sme si mali vypísať všetky naše údaje a miesto pobytu v Hurghade. Druhý bol ružový a menší, tam sme vypisovali ďalšie naše údaje. Úprimne, nevedela som na čo ma slúžiť, ale mali sme ho mať pri sebe. Pri vystupovaní z lietadla, jeden pán každému pozrel údaj na veľkom papieri, kde sa bude zdržiavať a nechal si ho. Až pri pasovej kontrole si kontrolór za plexisklom nechal ružový papierik, skontroloval a otlačil víza do pasu. Mohla som ísť ďalej. Áno, na ďalšiu kontrolu, ktorá bola meter od tej predošlej. Ďalší pán mi skontroloval pas a požiadal ma, aby som si stiahla respirátor. Keď bolo všetko v poriadku, pokračovali sme v chôdzi...na ďalšiu kontrolu. Každý, kto prichádzal, musel svoj kufor a kabelku dať na pás. Bolo to niečo ako ‚security‘, akurát tu kontrolovali len batožinu. No a konečne sa nám podarilo vyjsť z letiska.

Zvláštny pocit bez rúška

Vyrútilo sa na nás mnoho taxikárov, ktorí čakali len na to, aby nás mohli odviezť a zarobiť aspoň niečo. Cestovateľ, ktorý tu ešte nebol a nevie nič o tunajších ľuďoch, by sa určite dal odviezť 7 kilometrov za 25 dolárov. No treba si všetko naštudovať a najmä zjednávať. Nám sa podarilo zjednať na 12 dolárov a aj to bolo veľa, pretože keď sme odchádzali z hotela na letisko, zaplatili sme 10 dolárov. Nastúpili sme do taxíka a brázdili ulice nočnej Hurghady. Bol to zvláštny pocit sedieť v cudzom aute a nemať rúško. Tak isto aj neskôr, som sa zo začiatku snažila nebyť zočí- voči ľuďom a uhýbala sa, ale po čase mi to prišlo normálne a vôbec som sa nebála, že by som sa mohla nebodaj nakaziť. Taxikár nás vysadil pred hotelom a bežali sme sa ubytovať a spať.

Správny Slovák/ Slovenka

Ako všetci vieme, Slováci majú radi pálené. Špeciálne ak idete do takejto krajiny, určite si zoberiete. My sme neboli výnimkou. Každé ráno trochu slivovice, lebo čo ak budeme mať faraónovu pomstu. Dôležité je si zapamätať, že lepšie je piť balenú vodu, vyhýbať sa zmrzlinám, ktorých pôvod je všelijaký a poriadne umývať ovocie. Potom si dovolenku užijete bez ťažkostí a nestrávite ich v nemocnici.

Prekvapená opatreniami v hoteli

Aj hotel musel dodržiavať isté opatrenia a ostala som milo prekvapená. Každý deň sme dostávali čisté uteráky, ktoré boli balené vo veľkom igelitovom vreci. Čisté papierové a plastové poháre na izbe boli tiež zabalené. V jedálni, či už pri raňajkách, obede, alebo večeri, boli všetky príbory balené a pre každého jedna vlhčená servítka na mieste. Tak isto aj ovocie bolo na tanieri zabalené ochrannou fóliou. Personál nosil vo vnútri rúška. Inak som nikde inde nezaznamenala žiadne iné obmedzenia. Žili tu svoj život a každý koho som stretla a rozprávala sa, bol šťastný. Dokonca som započula, z rozhovoru na pláži, od tamojšieho obyvateľa vetu, pri ktorej som sa pobavila: "Tu nie je koronavírus, pretože tu je slnko a more." Je to pravda alebo nie?

Letné počasie v zime

Priznám sa, že som veľmi zimomravý človek a preto som si nabalila aj tričká s dlhým rukávom. Ako som sa dopočula od miestnych, tak vraj sme vychytali najteplejšiu zimu, ale po našom odchode sa už malo zozimiť. V každom prípade som ráno a večer nosila nohavice alebo sukňu a tričko s krátkym rukávom. Cez deň bolo tak teplo a slnko pálilo čím ďalej, tým viac. Ak by som to mala zhrnúť v časovom rozmedzí tak od 10:00 až 11:00 mi bolo teplo až do 17:00 večera, keď už aj vietor začal fúkať.

Prvá fotka mora po roku a pol.
Prvá fotka mora po roku a pol. (zdroj: Dorota Kirnerová)

Česi v Hurghade

Jeden z nezabudnuteľných momentov bol, keď som objavila českú reštauráciu menom 'Praha Café' v jednej uličke od hlavnej cesty. Obsluhovala nás pani, pôvodom Češka, ktorá tu žije už 15 rokov a manžela má Egypťana. Objednala som si červené víno z Juhoafrickej republiky. Tiež čapujú ‚Svijany‘, kvôli ktorému sa tu stavia pivovar. Vo vnútri na stenách sú nápisy rôznych českých a slovenských miest a pod nimi podpisy ľudí, ktorí navštívili túto reštauráciu. Napríklad do Hurghady cestuje najviac ľudí z týchto slovenských miest: Žilina, Košice a Prešov.

Pred vštupom do reštaurácie Praha Café.
Pred vštupom do reštaurácie Praha Café. (zdroj: Dorota Kirnerová)

Výlet na Orange Bay

Rozhodovali sme sa medzi Orange Bay a Paradise Island. Pán, čo ponúkal výlety, nám povedal, že jeden ostrov má peknú pláž a druhý pekné more. Nakoniec, na odporúčanie mojej vedúcej, sme sa vybrali na Orange Bay. Už z lode som videla, že ostrov vyzerá ako Karibik. Stoličky a stoly zabudované vo vode, tyrkysovo modré more a krémová pláž pôsobili ako balzam na dušu. Jednoducho raj. Čo sa týka pláže tak pravdupovediac, hotelová pláž bola krajšia. Na Orange Bay bolo veľa dolámaných mušlí a kamienkov na piesku, ale more bolo nádherne. Šla som niekoľko metrov od mora a voda mi bola stále po pás. Čo sa týka výletov, toto bol jediný pretože sme si chceli vychutnať pláž a more.

Orange Bay ponúka aj posednie vo vode.
Orange Bay ponúka aj posednie vo vode. (zdroj: Dorota Kirnerová)
Výhľad z lode cestou na Orange Bay.
Výhľad z lode cestou na Orange Bay. (zdroj: Dorota Kirnerová)

Testovanie v Hurghade

Taxík nás odviezol dva dni pred odchodom na miesto testovania, ktoré bolo od nášho hotela vzdialené asi 15 minút autom. Nedalo sa povedať, že by to bola nemocnica. Skôr odberné miesto v nejakej uličke. Pohľad, ktorý sa mi naskytol nasvedčoval tomu, že sa tu koná protest. Pred bránou stálo zo desať ľudí rôznych národností a pokrikovali. Taxikár nás zaviedol k okienku, kde sme odovzdali kópie víz, pasov a potvrdenie o pobyte. Ako turisti sme zaplatili 30 dolárov a potom už len čakali, kým nás zavolajú. Postavili sme sa za tých nespokojných ľudí a prekvapivo ma hneď zavolali. Čiasi ruka vo vzduchu držala môj pas a kričala moje meno. Keby nevidím vo vzduchu svoju fotku, stojím tam doteraz. Neostávalo mi nič iné len sa prebrodiť medzi tými ľuďmi ku bráne. Otvorili ju až vtedy, keď som tam bola a hneď ako som vošla aj zatvorili. Sadla som si na stoličku a urobili mi výter z nosa. Nie z krku ani z nosohltanu...ale z nosa. Áno, prvýkrát to nebolo nepríjemné. Na druhý deň o desiatej sme šli s tým istým taxikárom pre výsledky. Keby niet jeho, nie sme tak skoro vybavení a boli sme mu aj veľmi vďační. Nakoniec sme si ho vybavili aj na odvoz na letisko.

Cestou na test.
Cestou na test. (zdroj: Dorota Kirnerová)

Cesta domov

Na letisku sme prešli ďalšími asi tromi kontrolami a zistili sme, že nám mešká let. Spoločnosť nám na oplátku poskytla zadarmo bagety a jeden nápoj podľa vlastného výberu (aj keď boli dve hodiny ráno, s chuťou som to všetko zjedla). Chvíľu som si pospala a ako sme neskôr zistili, tak všetky lety do Istanbulu a z Istanbulu meškajú, kvôli nepriaznivému počasiu. Nakoniec všetko dopadlo dobre ale na letisku v Istanbule sme museli bežať o dušu, pretože lietadlo čakalo len na nás. Už tam sme si museli nasadiť respirátory, no 4 pasažieri o ničom takom nevedeli a tak som vytiahla tie svoje a darovala im (aspoň na chvíľu som sa cítila ako hrdinka). Po pristáti vo Viedni sme tiež museli držať vyplnený papier, ktorý sme mali ukazovať na pasovej kontrole ale nakoniec ho nepýtali. Boli sme rozdelení na dva tábory: tí, čo ostávajú v Rakúsku a tí, čo majú len tranzit. Našťastie sme len prechádzali a preto sme nakoniec test ani nepotrebovali a rýchlo sme boli vybavení. Samozrejme tí, čo ostávali, museli mať test a čakali poriadne dlhú radu. Posledná vec, ktorú som spravila na letisku, bolo zaevidovanie sa do domácej karantény a o 8 dní som šla na test, ktorý bol negatívny. :)

Jedna z mojich posledných fotiek z Hurghady- večer pred odletom.
Jedna z mojich posledných fotiek z Hurghady- večer pred odletom. (zdroj: Dorota Kirnerová)

Rady a tipy na záver

V prvom rade je potrebné spomenúť, že treba zjednávať. Egypťania to milujú a očakávajú že budete zjednávať aj vy. Môže sa stať, že zaplatíte za taxík 25 dolárov namiesto 10 a to už je veľký rozdiel. Tak isto je dobré pripomenúť, že stačí ak sa na predávajúcich čo i len pozriete, budú Vás ťahať do obchodu, aby ste si niečo kúpili aj keď ste sa chceli len pozrieť do výkladu. Čo sa týka cien, tak tie sú nízke. Napríklad za cigarety dáte 1,50 €. Nájdete magnetku aj za 1 dolár, ale esteticky nevyzerá najlepšie. No najdôležitejšie je, aby ste sa nedali oklamať pri prepočte. V Egypte sa dá platiť predovšetkým ich menou- egyptskou librou, dolármi a niekde aj eurami. Pred cestou je dobré, aby ste si stiahli offline prepočet mien a stále ho používať. Mne to dosť pomohlo a vždy som si overila, či ma nechcú oklamať. Ak by ste sa predsa vybrali na nejaký výlet loďou, uistite sa, že ste si dali predtým kinedryl alebo niečo podobné. Naša loď totiž zakotvila kvôli šnorchlovaniu. Ja som ostala na lodi a bolo mi zle z toho, ako sme sa nadnášali na vlnách, z jednej strany na druhú. Keď jeden pán z posádky zistil, že mám morskú nemoc povedal, že mi donesie lieky. Bolo mi zle a potrebovala som nejaké, ale zároveň som nechcela lieky, ktoré nepoznám. Bola som tak vďačná, keď doniesol malý citrón a oznámil mi že to mam zjesť. Vraj o 10-15 minút mi bude lepšie. Tá kyslosť nebola nič oproti tomu, ako mi bolo a tak som ho zjedla. O 15 minút mi bolo tak dobre, že som aj zabudla čo mi bolo. Bola som zvedavá a tak som sa spýtala, že čo to bolo, lebo to bolo podobné citrónu ale aj limetke. Pán mi povedal, že to je obyčajný citrón, ktorý pestujú v tamojších sadoch, preto je iný, než na aký som zvyknutá. Ponaučenie: niet nad prírodnú medicínu!

Skryť Zatvoriť reklamu