Ty... Svojim svetlom moju temnotu v duši hltíš,
Ty... Svojim tichom hluk v hlave bláznivej tíšiš,
Ty... rukami prebodnútymi tie moje roztrasené chytíš,
Ty... láskou nekonečnou mňa strápenú, biednu liečiš.
Ty... keď ma nikto nemiluje, tíško k sebe s láskou privinieš,
Ty...keď mi hriech v žilách divoko búši,si nablízku, z blata podvihneš,
Ty... keď modlitbou tichou ťa volám v úzkosti, ma nezanecháš, vždy prídeš,
Ty...keď nepriateľ zuby si brúsi, keď duša sa desí,do slávy a pokoja ma odeješ.
Prichádzaš...svoju hlavu v pokore pred Tebou skláňam,
svoj hriech mámivý, ťažký sťa skala pred Teba so studom predkladám,
odpustenie Tvoje sladké, pre dušu balzam liečivý so slzami prijímam,
v novej sile pred očami svojich nepriatelov, z prachu zeme povstávam.
Vďaka... za silu novú,
za Tvoju lásku hrejivú.
Vďaka, že ma neopúšťaš, pri mne si,
aj keď často nezaslúžim si...
