Kráčam cestou, akou, neviem, pocity a myšlienky už hmlisté mám,
nohy ma len slepo vedú a ja neviem, kam.
Púšť a sucho dušu mi oheň ničivý spaľuje,
už len chlad a tma mi v nej panuje.
Oči plné sĺz mám, už nič nevidím,
či príde niekto, čo pomôže, už neverím...
Sedím tu ticho, iba duša kričí,
temnota a strach moje sny mi ničí.
Betónova džungľa plná náhliacich sa ľudí,
každý sa za niečim ženie, niečo ho pudí.
Človek na človeka sa ani nepozrie, neusmeje,
čo to, ľudia, čo to s vami je...
Prečo, pýtam sa mlčky Teba,
prečo za chyby takto trpieť treba?
Prečo bolesťou mučení sme v tele, v duši,
prečo...keď to tak byť nemusí.
Prečo tento balvan niesť dlhú cestu musím,
prečo...odpovedz mi...prosím...
Pre hriechy mnohé sa moja duša trápi, trasie,
pre chyby moje teraz bolesť nesie.
Pre pár radostí, pre chvíle nerestí, pre citov vodopád,
pre lásky falošné prichádza pád.
Nečakám od človeka, že ruku mi podá, ma dvihne,
tak to teda určite nie,to sa nestane...
Dočkám sa len posmechu a pýchy podlej,
pre môj pád a duši boľavej.
Pre lásku mojej duše k človeku strácam,
strácam to, pre čo som tu a ešte dýcham.
Tvoj plán chcem žiť,lež nie svoj,
chcem zápasiť a vyhrať tento krutý boj...
Keď zablúdi môj zrak na oblohu nočnú,
slzy sa potokom rynúť začnú.
Viem, že Ty, ktorý tam si, vidíš ma, čuješ,
Ty, ktorý ma strážiš a všetko o mne vieš.
Ty, ktorý ma z blata ťaháš zas a zas,
ja Teba a Ty mňa hľadáš...
Som ovca stratená, sama a bez pastiera,
ktorá svetom sa bezcieľne poneviera.
Ovca, ktorá hľadala svoje, nie Tvoje,
pre pár vecí, ktoré nemali byť moje.
Chcem byť opäť voľná ako vták...
...a tak...
Príď a pomôž mi, prosím,
vezmi všetky bremená, čo na srdci nosím.
Daj mi znova silu kráčať cestou, čo správna je,
zas pocítiť lásku, čo nespáli, ale zahreje.
Milovať ľudí Tvojou láskou chcem, iné nežiadam,
byť milovaná a milovať, iné nehľadám...
Tvojou láskou, lež nie ľudskou naivnou,
hladiacou dušu a myseľ, nie tou bolestivou.
Nech zase vidím a čujem jasne,
nech zasvieti mi slnko Tvoje jasné.
Chcem vznášať sa a znova šťastná byť,
nemať strach a len pre Teba žiť.
Tešiť sa v prítomnosti Tvojej sladkej,ktorá mámi,
chcem dušu si vyliečiť pod Tvojimi krídlami.
Do môjho vnútra volám ťa,príď a vojdi,
naplň ma po okraj s tej Živej vody.
