Kryptomeny vstupujú do nášho života čoraz intenzívnejšie. Často sa o nich hovorí, píše v médiách a sledujúc neuveriteľné výkyvy ich cien na burzách, a pri ich súčasnom počte okolo 1600(!) stávajú sa aj silným investičným nástrojom. Nepoznajú hranice. Prevody sa dejú v sekundách či minútach krížom cez celú zemeguľu, a tak začínajú predstavovať vážnu konkurenciu pre bankový sektor. Aspoň z dlhodobého hľadiska určite. Mnohí z nás, uvedomujúc si ich obrovský potenciál investujú do nich značné objemy peňazí. Celkový objem kapitálu uložený do kryptomien predstavuje cca. 500 Mld. USD, čo nie je až taká zanedbateľná suma. Čo sa však stane s majetkom investovaným do bitcoinov prípadne portfólia kryptomien v prípade, že jeho vlastník sa poberie na druhý svet..... Vzniká logická otázka: Podlieha takýto majetok dedeniu? Je možné, aby sa dedičia domáhali jeho zahrnutia do dedičstva a následného vyporiadania?
Takže poporiadkuJ
V zmysle slovenskej právnej úpravy je predmetom dedenia majetok, ktorý v čase úmrtia patril poručiteľovi. Predstavujú ho najmä hnuteľné a nehnuteľné veci, vecné práva, záväzky ako aj osobné majetkové práva. Aby sme s určitosťou mohli zaradiť kryptomenu, bitcoin či portfólio tvorené kryptomenami do dedičstva, je potrebné sa vysporiadať s termínom kryptomena resp. bitcoin. Čo si pod týmto termínom máme predstaviť? Mince, bankovky, kufor peňazí, zápis na účte v banke, evidencia objemu nejakej kryptomeny na účte elektronickej peňaženky či burze vo vlastníctve poručiteľa? Ako ho vnímať v právnom zmysle?
Jednoznačná definícia kryptomeny v právnom poriadku SR (vo všeobecne záväznej právnej norme, t.j. zákone) neexistuje. Ministerstvo Financií vo svojom Metodickom usmernení na zabezpečenie jednotného výkladu pri zdaňovaní príjmu z plynúceho v súvislosti s predajom virtuálnej meny podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov definuje kryptomenu/virtuálnu menu ako digitálneho nositeľa hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, ani nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo, nemá právny status meny alebo peňazí, ale je akceptovaný niektorými fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok a ktorý možno prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.
Bez zachádzania do rozsiahlych teoreticko-právnych analýz uvedenej definície (čo nie je ani cieľom tohto príspevku) môžeme zjednodušene dospieť k názoru, že digitálnu menu či kryptomenu je možné vnímať ako istú formu majetku (či majetkového práva).
Takže majetok, ok... Ako však s ním naložiť ak sme ho zdedili (resp. sa domnievame, že sme ho zdedili)? Ako sa vôbec ako dedič dozviem o existencii účtu, na ktorom je takýto majetok evidovaný? Pokiaľ by účet kryptomeny existoval vo forme klasického účtu vedeného v banke, problém je vyriešený, nakoľko banka informáciu o bankovom účte poskytne notárovi počas zisťovania masy dedičstva. Ako sa však o ňom dozvie, kto takúto informáciu poskytne, keď centrálny register kryptomenových účtov neexistuje a ani nie je takýto účet vedený v banke? A nie len to. Kryptomenové účty v klasickej (bankovej) forme neexistujú. V súčasnosti má vlastník kryptomeny svoje prostriedky uložené na elektronickej peňaženke (tzv. wallet) zriadenej a evidovanej na internete, či príslušnej burze kryptomien, alebo vo forme hardware peňaženky existujúcej nezávisle od pripojenia na internet (externé zariadenie pripojiteľné k počítaču a internetu).
Takže aké mám ako dedič možnosti dostať sa ku kryptomenovému majetku?
Pokiaľ bol dedko natoľko prezieravý a myslel na svojich vnukov, dedičov, jednoducho uviedol resp. zahrnul svoj „krypto majetok“ do závete s uvedením , ako ho rozdeliť medzi dedičov, vrátane prístupových údajov k jeho „peňaženke“. V ideálnom prípade... J Čo však, ak tak neurobil? Nastupuje dedenie zo zákona, a v takom prípade môže nastať niekoľko možností: Ako dedič mám vedomosť o „kryptomajetku“, a požiadam notára, aby takýto majetok pojal do dedičstva a rozdelil medzi dedičov zákonným podielom... Lenže takýto majetok musím aj identifikovať. Hlavne kde sa nachádza, na akom „účte“, na akej peňaženke či burze, s uvedením internetovej adresy a hlavne, s prístupovými údajmi. Bez nich ako dedičovi je mi vedomosť o existencii takéhoto majetku na ...., jednoducho zbytočná.
Ak mám ako dedič vedomosť o existencii „kryptomajetku“ spadajúceho do dedičstva avšak bez identifikačných a prístupových údajov, neexistuje právne relevantný spôsob ako sa domáhať jeho vydania resp. jeho identifikácie. V prípade, ak existuje ďalší dedič, ktorý uvedenými informáciami disponuje, má povinnosť ich vydať. Avšak preukázanie vedomosti o takýchto informáciách ďalšiemu dedičovi zo strany spoludedičov je viac ako otázne, pokiaľ sa bude brániť, že uvedenými informáciami nedisponuje. Teoreticky by bolo možné sa obrátiť priamo na spoločnosť/burzu, u ktorej je kryptomajetok po poručiteľovi vedený/evidovaný, avšak nedomnievam sa, že úspešnosť takto uplatňovaného práva by bola vysoká. V súčasnosti totiž neexistuje právna úprava na medzinárodnej úrovni, ktorá by takúto otázku komplexne upravovala.
Čo však v prípade, ak je „kryptomajetok“ identifikovaný, pojatý do dedičstva a nakoniec rozdelený medzi dedičov... Mohlo by sa zdať, že každý dedič si zoberie svoju časť bitcoinov, a dovidenia.... Nie je to však také jednoduché. Ak chceme rozdeliť bitcoiny na účte poručiteľa v rámci dedičského konania, dedičia musia poskytnúť súčinnosť. Bez nej to žiaľ nepôjde. V praxi to znamená, že dedič si musí zriadiť „wallet“, elektronickú peňaženku, na ktorú bude dedičský podiel prevedený. Ak nie je technicky zdatný, bude potrebovať opätovne asistenciu, tak ako aj pri následnej dispozícii s „peňaženkou. Btw. kto fakticky/fyzicky príslušné podiely dedičom prevedie? Notár či jeden z dedičov, ktorý má prístup k „peňaženke“? (technické otázky spojené so samotným prevodom ako je napr. overovanie identity držiteľa účtu oprávneného s ním disponovať, použitie mobilného telefónu za účelom vygenerovania prístupového/autentifikačného kódu, atď. môžu byť predmetom samostatného blogu).
Takže na záver, ak sme vlastníkmi „kryptomajetku“ a chceme zabezpečiť aj našich potomkov, najvhodnejším a hlavne najbezpečnejším spôsobom ako postupovať je uviesť ho a zadefinovať priamo do závete spolu so všetkými údajmi potrebnými na prihlásenie m disponovanie s ním vrátane rozdelenia podielov medzi jednotlivých dedičov.
Keďže sme len na začiatku, existuje množstvo otázok, riešenie ktorých prinesie len prax ako aj právna regulácia. Určite sa jej nevyhneme a som presvedčený, že napomôže zavádzaniu „kryptomien“ medzi čoraz širšiu verejnosť. Verím, že len za účelom nastavenia nevyhnutného rámca fungovania pravidiel slobody, ktoré „kryptomeny“ stelesňujú.
JUDr. Dalibor Kiselica
