Jeden príbeh. Viktor
Viktorovi (38r.) z Košíc pol roka lekár tvrdil, že má zriedkavú chorobu kostí a bolesť nohy musí vydržať. Náhodne sa stretol s priateľkou, lekárkou, ktorá mu nechala spraviť magnetickú rezonanciu. Výsledok? Osteosarkóm - jeden z najagresívnejšich nádorov. Okamžitá amputácia nohy, ktorá v prípade skorého zásahu možno vôbec nemusela byť a nádor už stihol vytvoriť metastázy v pľúcach. Šanca na prežitie výrazne klesla.
Viktor po operácii a pri oslave narodenín svojho 3-ročného synčeka - zverejnené na základe prosby Viktora vyrozprávať jeho príbeh
Viktor, Roman a stovky ďalších. Len neochorieť
Romanovi (35r.) odkladali operáciu mozgu štyri mesiace s tým, že nádor nie je zhubný. Operácia vraj nie je urgentná a on nemal známosti, aby to urýchlil. Keď sa bolesť stala neznesiteľnou, šla plačúca manželka za primárom a operácia sa konečne uskutočnila. Lekári sa mýlili. Nádor bol zhubný. Roman pred dvoma týždňami zomrel.
Fotku aj napriek súhlasu radšej nezverejňujem. Je v nej príliš veľa smútku a výčitiek...
Za sedem rokov práce v charite sme sa stretli so stovkami prípadov, keď kvôli jasnému zlyhaniu zdravotníctva zbytočne zomreli deti, mamy, otcovia...
Zdravotníctvo neriešia, riešia svoje kšeftíky
Ako sa asi cítia politici, ktorí riadia naše zdravotníctvo? Tí, ktorí svojimi rozhodnutiami umožňujú, aby 20-30% peňazí zo zdravotníctva vytunelovali ich sponzori a spriatelené firmy? Ako sa cítia tí, ktorí by mali konečne naše zdravotníctvo dať do poriadku a namiesto toho len hasia operatívne problémy dúfajúc, že počas ich vládnutia sa nič závažné nestane a budú si môcť v pokoji robiť svoje kšeftíky?
Naše korytnačky ale asi skutočne nič necítia. Necítia to more sĺz často zbytočne trpiacich ľudí, ktoré tečie aj na ich chrbát.
Zdravotníctvu chýbajú peniaze. Politikom chuť a ochota ho zmeniť. Namiesto toho ho umožňujú rozkrádať. Jediné o čom dnes hovoria je jedna zdravotná poisťovňa. "Z capa spravia záhradníka", skonštatoval riaditeľ jednej nemocnice, "bude sa kradnúť ešte viac".
Starať sa o ľudí, nie len o vlastné vrecká
Páni politici, vylezte zo svojich pancierov. Poďte medzi ľudí. Poďte sa pozrieť do nemocníc. Do čakárni v ambulanciách. Rozprávajte sa s lekármi, zdravotnými sestrami. S ľuďmi, ktorí zbytočne trpia a plačú.
Vyskúšajte si dať dole pancier a dotknúť sa reality. A ak to nechcete, tak choďte tam, kde je korytnačkám najlepšie. Na teplú pláž. A domov sa nevracajte.
