Odpoveď ľudia poznajú sami a nahlas ju aj hovoria. Tradiční politici si okolo seba postavili múry. Uzavreli sa do vlastného sveta, žijú akoby v inom vesmíre. Zdevastované zdravotníctvo? Nevymožiteľnosť práv občanov? Korupcia? Potkýnajúca sa ekonomika? Upadajúce školstvo? Rómska otázka? Tisíckrát vypovedané, tisíckrát vypočuté. A riešenia? Niekedy sa zdá, že politici riešenia už ani nepredstierajú.
Nevedel som, či sa mám smiať alebo plakať, keď som videl, ako naši politici reagovali na výsledky druhého kola volieb v Banskobystrickom kraji. Najskôr sa navzájom dourážali. Po pokore ani stopy. Niektorí prehodili čosi o ohrození demokracie. A potom, keď si navzájom dobre naložili, ako sa vraví, v pokoji sa rozišli do svojich domovov.
Nechcem hádzať všetkých politikov do jedného a toho istého vreca. Ale všimli ste si to aj vy? Mám neodbytný pocit, akoby mali chuť viac rozprávať o extrémizme a Kotlebovi, než že by dostali chuť hovoriť o reálnych problémoch reálnych ľudí. Áno, vrátane tých našich spoluobčanov, ktorí ho volili.
Chápem, je to jednoduchšie. Aj reči o ohrození demokracie znejú akože štátnicky zodpovedne. Ale kto z najvyšších ústavných činiteľov alebo úradujúcich politických lídrov povedal čokoľvek, z čoho by ste mali dojem, že pochopil - a že dokáže vyviesť krajinu zo stagnácie, v niektorých oblastiach už aj z úpadku. Alebo sa aspoň pokúsil. Niektorí radšej nepovedali vôbec nič.
To je všetko?
Netvrdím, že je jednoduché začať naprávať, čo sa roky a desaťročia zanedbávalo. Na to, kam sa naša krajina občas nenápadne, inokedy až veľmi nápadne zosúva, nie je zázračný liek.
A dobre chápem, ako je dnes ťažké rozlíšiť ešte "len" obyčajný hnev a frustráciu ľudí od presvedčeného extrémizmu. Ale to vzájomné obviňovanie a urážky, ktoré nám niektorí tradiční dlhoroční skúsení politici predviedli - to je naozaj všetko?!
"Keď sa teraz stretnem so známym, prvá otázka je o zdraví, a hneď druhá, či mám prácu," povedal mi nedávno pán, naozaj len zhodou okolností to bolo v Banskej Bystrici. Týmto žijú rodiny všade.
Na každom jednom stretnutí, ktorých mám teraz po celom Slovenku dosť, sa ľudia sťažujú na zdravotníctvo, v ktorom je pacient až na poslednom mieste.Po všetkých, ktorí si v ňom musia najskôr spraviť biznis. Mladí chcú zo Slovenska zutekať a tridsiatnici zvažujú, či si môžu dovoliť druhé dieťa. Rodičia nám dožívajú a umierajú často v nedôstojných podmienkach. Veľakrát v extrémne nedôstojných.
A teraz nám všetko zatieni debata o extrémizme? Myslíte si, že sa cez to prefilozofujeme? Páni politici, prestaňte diskutovať, a riešte problém. Ale najskôr zbúrajte ten vysoký múr, ponad ktorý sa už problémy riešiť nedajú.
