Každý, aj začínajúci odborník na marketing, vie, že ľudia nebudú voliť niekoho, koho nepoznajú. Musia vedieť jeho motiváciu, poznať jeho názory, uveriť v jeho schopnosti. A spoznať človeka znamená dozvedieť sa o ňom v médiách.
Novo pripravovaný volebný zákon stanovuje finančný limit na volebnú kampaň päťstotisíc eur. Na oslovenie vyše štyroch miliónov voličov smiešne málo. Politici majú zadarmo mediálny priestor za desiatky miliónov eur. Z televízie a časopisov sa na nás usmievajú alebo častejšie mračia a kričia skoro každý deň. Vysvetľujú, diskutujú, obviňujú sa. Aby sa neznudili ich tváre, tak sa občas pozabudnú oholiť, zorganizujú tlačovku v pracovných prilbách alebo si vymieňajú ohnivé bozky. A každá tragédia je najlepšia príležitosť na vlastné promo.
Stanovovať limity na predvolebnú kampaň je hlúposť. Absolútne dôležitá je transparentnosť. Informácia o tom, od koho má kandidát peniaze je kľúčová k tomu, aby sa potom vedeli monitorovať jeho rozhodnutia.
Naši vládnuci politici ale nechcú, aby sa im do ich súperenia zapojili noví ľudia. Boja sa. Vedia, že nedôvera ľudí voči nim je taká vysoká, že každý nový človek je pre nich len potenciálna nová hrozba.
Takže mám smolu. Je jedno, že si chcem kampaň platiť z vlastných úspor a od žiadneho sponzora alebo politickej strany nechcem ani cent. Proste mi prezentáciu mojich názorov zakážu.
A zakážu ju nielen mne. Zakážu ju každému, kto by sa rozhodol, že chce do politiky vstúpiť a kto sa nechce stať služobníkom jestvujúcich politických strán.
Vládnuca strana ale zabúda na jedno. Že existujú sociálne siete a že existujú ľudia, ktorí chcú iné Slovensko. Že existuje proste svet, ktorý SMER nedokáže ovládať a riadiť, ale ktorý dokáže, ak sa zmobilizuje, Slovensko zmeniť.
