Ozval sa mi Viktor, o ktorom som nedávno písal. Živiteľ rodiny a otec dvoch malých detí zomiera kvôli fatálnemu zlyhaniu zdravotníctva. Pred pár dňami mu prišlo rozhodnutie z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktoré túto skutočnosť a vinu na strane zdravotného systému potvrdilo. Zavolal mi a spýtal sa: "Koľko by mi mali zaplatiť?"
Dá sa peniazmi vyjadriť strata otca rodiny? Dá sa peniazmi vyjadriť Viktorova bolesť a beznádej? Máme spočítať, koľko by ešte v živote zarobil? Alebo koľko jeho deti budú potrebovať na školy?
Neviem odpoveď. Viem však jedno. Diskusia o stave slovenského zdravotníctva je pre mňa diskusiou o Viktorovi. Pretože aj jeho príbeh ukazuje, ako fatálne zlyháva štát a spoločnosť v kritických situáciách.
Rozumiem, že niektorým citlivým poslaneckým, či ministerským ušiam sa to počúva zle. O sociálnom systéme, o zdravotníctve a o korupcii sa ľahšie vedú abstraktné reči. Mojim cieľom je však poukazovať na skutočné problémy skutočných ľudí.
Roky som podnikal a vytvoril množstvo pracovných miest. Viem, že fungujúca ekonomika potrebuje pravidlá hry a kvalitné podnikateľské prostredie, že zdravotníctvo potrebuje systémové zmeny a proti korupcii a rodinkárstvu musíme bojovať prísnou legislatívou.
Ale ak veľká politika ignoruje realitu, potom nedokáže nájsť potrebné riešenia. Zlyhávajúci sociálny systém, zdravotníctvo a korupcia nie sú salónne problémy.
Sú to otázky dôstojného života a rovnako aj dôstojného umierania. Týkajú sa každého z nás, našich blízkych, našich rodičov a v najhoršom aj našich detí.
Pohľad na súčasnú spoločnosť až bolestivo presne ukazuje, kam nás dostali salónne debaty, ktoré tu poniektorí politici vedú dvadsať rokov. Desiatky tisíc ľudí, ktorí žijú na okraji spoločnosti. Preto, že sú chudobní, preto, že sa narodili na zlom mieste, preto, že sú chorí, alebo sa o chorých starajú.
Stovky tisíc ľudí, ktorým sa vláda snaží zapchať ústa pár eurami k Vianociam. A milióny ľudí, ktorí chcú len žiť slušný život, ale nemá sa za nich kto postaviť, keď narazia na každodennú nespravodlivosť na úradoch, v nemocniciach, či na súdoch.
Ak mám merať úspech peniazmi, dosiahol som v živote veľa a som za to vďačný. A kto veľa dostal, mal by to aj vracať. Bojujem za slabých už roky a ako prezident sa postavím za každého slušného človeka v tejto krajine.
