Ekonomika Slovenska a s ňou spojená nezamestnanosť je téma dneška. Prioritnou otázkou každého z nás by dnes malo byť: Čo môžeme spraviť, aby na Slovensku vznikali nové pracovné miesta a aby sme chránili tie jestvujúce?
Čo na to parlament? Pri prvých rečníkoch som mal pocit, že sa pozerám na neposlušné deti v škole. Nikto nepočúval, každý sa bavil so svojim spolusediacim. Bývala ministerka lúštila sudoku a zadumaný poslanec čítal knihu Cosa nostra. Výstižný názov. Keď pre hluk v sále skoro nebolo počuť rečníka, predseda parlamentu vyzval poslancov na kľud, potom sa otočil a ďalej sa bavil so svojim kolegom.
Opozícia dávala návrhy bez jasnej a konkrétnej vízie našej krajiny. Vládnuca strana sa oháňala poprekrúcanými štatistikami a hádzaním viny na predchádzajúcu vládu. Jediným vzruchom boli plamenné vyjadrenia ministra vládnucej strany a potlesk jeho kolegov. Najviac tlieskali, keď počuli, ako pán premiér na východe Slovenska rieši nové pracovné miesta. Za 40.000 eur na jedno nové pracovné miesto pre privilegovaných investorov! To by veru tlieskal a možno aj plakal od radosti každý jeden slovenský zamestnávateľ, ktorý tu roky podniká, zamestnáva stovky ľudí a od štátu nedostal ani cent.
Pripravil som si papier na zaznamenanie nových, inovatívnych nápadov. Výsledok vidíte na fotke:

Po hodine a pol zostalo v sále asi dvadsať poslancov. Asi usúdili, že téma nezamestnanosti až taká dôležitá nie je. Alebo že to celé nemá zmysel. Vládnuca strana si bude aj tak robiť, čo chce a opozícia sa na jednotnej stratégiia a vízii nášho Slovenska dohodnúť nevie.
Tak som to neskôr vzdal aj ja. Na ceste späť domov do Popradu som si ešte viac uvedomil, prečo je tak obrovské znechutenie ľudí z politiky, prečo tak veľmi občania Slovenska politikom nedôverujú.
Haló, páni politici, dobré ráno.