Na Súdnej rade sme si vypočuli dôvody našej hanby v zahraničí a vysvetlenie, prečo nikto zo slovenských kandidátov nebol zvolený za sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu.
Náš veľvyslanec pri Rade Európy to vysvetlil diplomaticky, ale jasne. Že si Súdna rada nemá robiť zo Štrasburgu srandu a má navrhnúť normálnych kandidátov. Že kandidáti by mali byť schopní vykonávať vysokú súdnu funkciu na Slovensku a proces výberu by mal byť transparentný. Žiadne teplé miestečko pre Harabinovu kamarátku.
Čo sa vlastne stalo? Zo siedmich uchádzačov boli štyria sudcovia. Súdna rada ale navrhla tých troch kandidátov, z ktorých ani jeden sudcom nebol! Prečo? S nádejou, že post získa vyvolená osoba. A pre istotu, aby sa v Štrasburgu nepomýlili, ju rada dala na prvé miesto v kandidátke. Veľvyslanec jemne upozornil, aby kandidátov zoradili podľa abecedy, nie podľa toho, koho si želajú za víťaza.
Pozeral som sa na to a miešali sa vo mne hanba a odhodlanie. Súdnej rade vládne jeden muž. Harabin. Málo početnú opozíciu potiera okamžite. Štrasburg nie je Slovensko. To dnes bolo očividné.
Ale čo na Slovensku? Keď si drogový mafián priateľsky telefonuje s predsedom Súdnej rady a Najvyššieho súdu, a ten sa objíma s predsedom vlády, normálny človek musí pociťovať zlosť. Ale zlosť nestačí. A nesmie sa premeniť v bezmocnosť.
Už dopredu počujem tú otázku, že čo by som s tým ako prezident urobil. Veď Harabin je neodvolateľný a prezident nemá kompetencie.
Kompetencie? Každý byrokrat, ktorému sa nechce riešiť problémy, vám povie, že nemá kompetencie. Mám hlbokú úctu k Ústave a rozdeleniu moci. Ale to je všetko? Politika je o formalitách? Veci sa dajú meniť k lepšiemu iba s úradnou pečiatkou na papieri?
Prezidentské kompetencie bude mať hocikto, kto sa stane prezidentom. Ale dobrý prezident má autoritu.
Na stave súdnictva dnes v skutočnosti žiadnemu z troch najvyšších ústavných činiteľov nezáleží. Ak sa stanem prezidentom, táto bezmocnosť sa skončí.
Každý, komu Harabin a jemu podobní ublížia, musí vedieť, že prezident stojí za ním. Každý, kto sa pustí do zápasu o lepšiu justíciu, musí vedieť, že prezident je na jeho strane.
Budem sa pýtať vlády a ministra spravodlivosti. Budem chodiť do parlamentu. Prezidentský úrad bude otvorený každému poctivému sudcovi. Budem ich pozývať, vyzývať a povzbudzovať: nebojte sa, slušní ľudia stoja za vami, a teraz už aj prezident stojí za vami.
Lebo aj o tomto má byť prezidentský úrad. O autorite, ktorá pomáha, nie o alibizme, ktorý sa schováva za nedostatok kompetencií.
Hlas slušných ľudí, aj slušných sudcov bude počuť.
