Často hovorím, že štát nie je súkromná firma, ale je to firma, ktorej akcionármi sú všetci občania. A veľa radosti im táto firma budúci rok neprinesie. Napríklad ide rozpredať majetok štátneho Carga, emisie, licencie, spolieha sa na veľké dividendy.
Presne takto by sa v súkromnej firme správal nezodpovedný manažér. Namiesto dobrého hospodárenia so zvereným majetkom by rozpredal, čo sa dá. A tieto mimoriadne príjmy by neinvestoval do ďalšieho rozvoja. Namiesto toho by ich pomíňal, aby sa ešte ďalší rok mohol tváriť ako veľký biznismen a voziť sa v bavoráku. Toto je prvý veľký problém návrhu rozpočtu.
Žiadne ambície
Druhým veľkým problémom návrhu rozpočtu je, že mu chýbajú ambície. Nie som šokovaný, že mnohým tradičným politikom väčšinou chýba snaha vôbec zanechať za sebou niečo hodnotné.
Ako keby si otázku "čo dobré a trvalé má po mne zostať" vôbec nekládli. Pomíňame miliardy, prežijeme prezidentský volebný rok, potom ešte jeden a potom už budú parlamentné voľby. A nakopené dlhy a zlyhania štátu nech si rieši, kto chce a ako chce až potom.
Len potom sa nemôžeme tomu vysokému múru nedôvery medzi ľuďmi a tradičnými politikmi čudovať. Nečudujme sa, že ľudia na Slovensku politiku sledujú a komentujú, ako keby sedeli niekde v štúdiu BBC v Londýne.
Bez nadšenia, bez osobného zainteresovania, bez viery, že tí hore urobia niečo, čo zlepší náš každodenný život. Preto hovorím, že Slovensko nevyhnutne potrebuje zmenu zhora, aby ľudia štátu opäť mohli dôverovať.
Čo sa zlepší?
A do tretice, nemôžem sa ubrániť pocitu, že celá tá tradičná politická debata o rozpočte je tom, komu sa podarí šikovnejšie vyplniť riadky a stĺpce v tabuľkách, aby v Bruseli príliš nekričali. Ale kde sú hmatateľné výsledky?
Budú školy učiť lepšie a učitelia získajú dôstojnejšiu pozíciu? Budú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny naozaj pomáhať ľuďom v núdzi? Budú súdy kvalitnejšie a budú rozhodovať rýchlejšie? Pomôže tento návrh rozpočtu k tomu, aby bola konkurencieschopnosť Slovenska ozajstnou národnou prioritou?
Nebudem sa tu teraz hrať na ministra financií. A keď sme pri tom, nie je ani úlohou prezidenta, aby sa hral na ministra financií. Ale rozhodne je jeho úloha pýtať sa, čo - keď sa minú všetky tie rozpočtované peniaze - bude fungovať na našom Slovensku 31. decembra 2014 lepšie ako dnes. Pýtať sa, kým nedostane odpoveď.
