Netvrdím, že na týchto stretnutiach hneď presvedčím každého. Ale otázky ľudí ma presviedčajú o správnosti kandidatúry. Moje skúsenosti s nefungujúcou ekonomikou, ktorá dusí živnostníkov, alebo so zdravotníctvom, v ktorom je pacient na poslednom mieste, alebo s nefungujúcim sociálnym systémom, a pravdaže korupcia - toto sú skutočné problémy ľudí, ktoré ma pred viac ako rokom doviedli ku kandidatúre. A nenechám sa odradiť od môjho presvedčenia, že toto sú a musia byť témy voľby prezidenta.
Potom mám v kampani aj iné stretnutia. Napríklad s troma sudcami Najvyššieho súdu. Sympatickí ľudia, skúsení odborníci, ktorým ide o dobro slovenskej justície. Vlastne by človek čakal, že v takomto postavení, na špičke justície, žijú v odbornom svete zložitých právnych otázok. Že žijú vysoko sofistikovanými filozofickými otázkami o miskách váh spravodlivosti.
Človek by si to vlastne želal, aby to tak mohlo byť. Bohužiaľ, aj ich reálny život je o základných prekážkach, s ktorými sa slušní a čestní sudcovia stretávajú, o klanovom prostredí, v ktorom žijú a pracujú, o zavrhnutiahodných praktikách, na ktoré narážajú.
V rovnako čase čítam, ako sa v parlamente údajne chystá veľká dohoda o ústavných zmenách. Na jednej strane vládna strana navrhuje zmeny v justícii, ktoré oznámil jej predseda a prezidentský kandidát len pár týždňov pred prezidentskými voľbami. Na druhej strane opozičná strana, ktorá zasa pár týždňov pred prezidentskými voľbami navrhuje ústavné zmeny o rodine.
Navrhovatelia pôsobia roky v parlamente a vo vláde, Roky mali dosť času, v prípade justície hlavne povinnosť niečo urobiť. Ale spomenuli si akurát teraz, pred prezidentskými voľbami. A pretože sa im zdá, že im to môže v prezidentskej kampani ešte vylepšiť si pozíciu, dokážu sa "dohodnúť" aj za šesť dní?
Kandidujem aj preto, aby politici riešili skutočné problémy skutočných ľudí - a nielen pred voľbami.
