Krivoštianka

Písmo: A- | A+

Nevábny názov kopca s vábivým výhľadom. Krivoštianka je súčasťou Vihorlatských vrchov a vytvára prírodnú hranicu medzi Prešovským a Košickým krajom.

Sprvoti som si myslela, že Krivoštianka je slangový názov a nemá nič spoločné s oficiálnym pomenovaním. Opak je pravdou, a k tomuto názvosloviu sa viaže aj legenda... určite si viete domyslieť aká. Nechajme legendy legendami, poďme si predstaviť západný cíp Vihorlatských vrchov, ktoré sú najvýchodnejšie položeným pohorím sopečného pôvodu na Slovensku. 

Vihorlatské vrchy
Vihorlatské vrchy (zdroj: mapy.cz)
Krivoštianka, 549 m n.m. Buď je položená nakrivo alebo... :)
Krivoštianka, 549 m n.m. Buď je položená nakrivo alebo... :) (zdroj: mapy.cz)
Neha pri vstupe do lesa.
Neha pri vstupe do lesa.  (zdroj: dk)

Krivoštianka je najvyšším pohorím celku Humenské vrchy a jej hrebeň sa tiahne okolo 2 km zo západu na východ. Existuje niekoľko ciest ako sa na tento hrebeň dostať, my sme sa vybrali z dedinky Jasenov, ktorá je známa aj zrúcaninou hradu s rovnomenným názvom. A vlastne, nebola to túra, ale cyklotúra. Nemali sme zmapovaný terén, ale dozvedeli sme sa, že šikovní mládenci z Jasenova pobrali fúkar na lístie, pivko a dobrú náladu a vyčistili cestu, aby si nie len oni mohli užiť celkom adrenalínový terén. 

Krásne vyfúkaná lesná cesta vedúca z Jasenova. Ďakujeme chlapci! Do tohto terénu sme si vypožičali elektrobicykle od https://www.poloniny.bike/
Krásne vyfúkaná lesná cesta vedúca z Jasenova. Ďakujeme chlapci! Do tohto terénu sme si vypožičali elektrobicykle od https://www.poloniny.bike/ (zdroj: dk)

Charakter lesnej cesty sa mení s narastajúcimi výškovými stupňami. Pribúdajú kamene, popadané konáre stromov, cesta sa zužuje. A navôkol začína rozvoniavať jar. Chochlačka dutá vytvára po južnej strane krivoštianskeho hrebeňa farebný kvetinový koberec. Nádherne rozvoniava táto jedovatá kráska, ktorá kvitne od marca do apríla ešte pred olistením stromov. 

Chochlačka dutá (Corydalis cava)
Chochlačka dutá (Corydalis cava) (zdroj: dk)
Oku lahodiace, bicyklu lahodiace.
Oku lahodiace, bicyklu lahodiace. (zdroj: dk)
Južná strana krivoštianskeho hrebeňa a výhľad na Zemplínsku Šíravu.
Južná strana krivoštianskeho hrebeňa a výhľad na Zemplínsku Šíravu. (zdroj: dk)
Pootoč sa o 180 stupňov, tam sa usmieva mesto Humenné, Laborecká vrchovina a hrad Brekov. Po pár metroch je potrebné napojiť sa na zelenú turistickú značku, ktorá povedie na kótu Krivoštianky.
Pootoč sa o 180 stupňov, tam sa usmieva mesto Humenné, Laborecká vrchovina a hrad Brekov. Po pár metroch je potrebné napojiť sa na zelenú turistickú značku, ktorá povedie na kótu Krivoštianky. (zdroj: dk)
Život.
Život. (zdroj: dk)
Škoda, že prostredníctvom fotografie nie je počuť Zuzkinu radosť z terénu.
Škoda, že prostredníctvom fotografie nie je počuť Zuzkinu radosť z terénu. (zdroj: dk)

Vychutnávame si domácu bábovku a kávu z termosky. Treba sa posilniť pred strmým zjazdom naspäť do Jasenova, ktorý pokračuje spomínanou zelenou značkou. Na rázcestí si môžete vybrať, či chcete navštíviť aj zrúcaninu hradu Jasenov. Videli sme pred nami blížiaci sa kopec na hrad a tlačiaci čas (do ôsmej doma!), takže sme si návštevu hradu odložili na iný deň. Pripájam ale fotku z nedávneho výletu naň. 

Jasenovský hrad. Hrad vznikol pravdepodobne po vpáde Tatárov v 13. storočí, keď mal strážiť prístupovú cestu vedúcu z južného Slovenska smerom na Humenné a ďalej na sever.
Jasenovský hrad. Hrad vznikol pravdepodobne po vpáde Tatárov v 13. storočí, keď mal strážiť prístupovú cestu vedúcu z južného Slovenska smerom na Humenné a ďalej na sever. (zdroj: dk)

Kilometre v nohách a nová destinácia Vihorlatských vrchov objavená. Onedlho budú moje zápisky smerovať ešte východnejšie - do Polonín za zubrami, najväčšími voľne žijúcimi živočíchmi na území Slovenska. Stretneme ich? 

Skryť Zatvoriť reklamu