Obkľúčili sme Vysoké Tatry! Sledovali sme ich na každom možnom kroku, neuhýbali sme im pohľadom, bojovali sme s nimi pri stúpaniach aj pri zjazdoch a nakoniec sme ich nežne objali dvojkolesovými tátošmi. Najvyššie pohorie sa nám za našu bojovnosť odvďačilo slnečnými lúčmi, dokonca našepkalo vetru i dažďu, nech zmenia smer a neprenasledujú nás na ceste do cieľa. A tak sa stalo. Sychravá jeseň sa hneď v prvé ráno nášho výjazdu premenila na babie leto. Septembrové víkendové trojdnie v tatranskej oblasti bolo neobvyklým, priam fenomenálnym úkazom, že niekto tam hore nám dopraje dokonalé počasie počas celej akcie.
Začnime pekne od začiatku. Dámsky tím "Rýchle a zbešňete" (pozn.: sme hrdé na materinskú východniarsku reč - v preklade "rýchle a zbesilé") nastupuje do vlaku v Bratislave. Rýchlik bol pristavený štyri minúty pred jeho odchodom, preto niet divu, že rozruch okolo štyroch bicyklov naberá grády. Medzi vlakvedúcimi i cestujúcimi. Ďakujeme zúčastneným, že akceptovali naše predieranie sa k úschovni batožín - užili sme si túto minútu slávy a aj Andy Warhol by bol pyšný... Ešte nám podľa tohto umelca, ktorého citát znie "Každý raz bude mať svojich 15 minút slávy", zostáva ďalších štrnásť minút, preto si rady takúto vlakovú senzáciu zopakujeme. V Kraľovanoch, kde vystupujeme, nás čaká prekvapenie v podobe výluky (výluka je obmedzenie na železničnej trati, kde ŽSR poskytuje náhradnú autobusovú prepravu - toto je interná vysvetlivka, dotyční pochopia). Takže ruky, nohy, batohy i bicykle hádžeme na plecia a utekáme na prestup. Nevieme sa dočkať, kedy vystúpime v obci Nižná, kde štartuje 53. ročník podujatia Okolo Tatier. A nevie sa dočkať ani pán sprievodca, ktorý nám nezištne pomáha s batožinou:
Po všetkých prestupoch sa veru šťastne ocitáme na inkriminovanom mieste v obci Nižná. Rovnomenný cykloklub CK Nižná usporadúva najstaršie cyklistické podujatie svojho druhu a my sa stávame jeho súčasťou. Prejdeme Tatry úplne iným spôsobom, na aký sme zvyknuté. Uvidíme a pozdravíme ich z každej strany. Pre vášnivých milovníkov bicykla je táto akcia akousi mekkou. No je samozrejmé, že ani táto akcia sa neobišla bez obmedzení. Kvôli súčasnej situácii nemôžu organizátori povoliť hromadný štart ani spoločné stretnutie. Všetko je zabezpečené tak, aby boli dodržané opatrenia súvisiace s farbou okresu. Skláňame teda pomyselné klobúčiky pred usporiadateľmi, ktorí túto úlohu zvládli bravúrne. A my sa zameriavame na to najdôležitejšie - nedostať defekt. Vlastne nie, to nie je to najdôležitejšie. Väčšmi potrebné je udržať si dobrú náladu, fyzickú a psychickú pohodu... Taakže, pripraviť sa, pozor, ŠTART!
Na Orave dobre, na Orave zdravo. Spievam si, keď štartujeme prvé kilometre v oravskej časti. Vraj je tu švárnych chlapcov málo, ale o cyklistov veruže núdza nebola. Hŕstka ženského pokolenia vyrovnávala štatistiky a všetci spolu sme tvorili tím húževnatých športových priaznivcov. Hneď od začiatku sa nás ujali barátok zo Šale, ktorí cítili zodpovednosť za náš orientačný zmysel. Trasa v prvý deň bola nasledovná:
Nižná-Tvrdošín-Suchá Hora-Zakopane-Tatranská Javorina-Ždiar-Tatranská Lomnica (98km).
Teda, z obce Nižná sme sa vydali na severo-východ, kde sme za Suchou Horou prekročili slovenské hranice a zaželali dzień dobry poľským susedom. V Zakopanom sme nemohli vynechať známe trhy, polievku a malý šotík na zahriatie (v Poľsku je spôsobilosť na riadenie s hladinou alkoholu v krvi do 0.2 promile). Po občerstvení pokračujeme vo svojej ceste. Krajina začala meniť svoj ráz, Tatry začali vykukovať, slnko tiež, vôňa ihličnanov a húb nás opantávala. Prišli prvé nepríjemné kopce, ktoré sa po požití hroznového cukru zmenili na ľahko zdolateľný terén.
Po kopcoch a ďalších kopcoch nás opätovne víta slovenská zem a dovoľuje naším nohám vydýchnuť v podobe zjazdu. Prečo ale zjazdy trvajú tak krátko, to mi ešte nikdy nikto nevysvetlil. Užívam si pocit slobody a okamih prítomnosti. Nestíham ale detailne registrovať okolitú krajinu... človek naozaj nemôže mať všetko. Buď alebo. Život nás učí.
Deň prvý úspešne za nami. Postele v Tatranskej Lomnici sa tešia, kedy do nich vhúpneme. Guláš rozvoniava, pivko sa čapuje, Becherovka sa nalieva. Zaslúžený oddych a regenerácia pred nami. Z toľkých endorfínov sa nám ale spať nechce, preto ponocujeme a rozprávame sa o zážitkoch. Je ich neúrekom, ale niektoré z nich si naozaj musím nechať pre seba. Ste ale zvedaví ako prebiehal náš druhý deň z Tatranskej Lomnice späť do Nižnej? Rada sa podelím s trasou Tatranská Lomnica-Štrbské Pleso-Liptovský Mikuláš-Huty-Zuberec-Nižná v druhej časti článku.
