KG: Začnime architektúrou, keďže je to Tvoja profesia. Z koľkých percent je podľa Teba architektúra umením?
TU: Povolanie architekta vnímam v prvom rade ako službu, kedže architektúra slúži nakoniec ľudom. Estetická strana architektúry je samozrejme veľmi dôležitá. Ale áno, architektúra je bezpochyby umenie!
V akom stave sa podľa Teba nachádza súčasná slovenská architektúra?
Slovensko prednedávnom zažilo stavebný boom a hlavné slovo pri jeho tvorbe mali a majú predovšetkým developeri, ktorí sa nepozerajú na mesto ako na celistvú štruktúru, ale sledujú len svoje parcely a celkové výnosy. Nekoncepčným prístupom k urbanizácii súčasných miest sa vytvárajú mnohokrát nezmyselné celky, ak sa vôbec dá hovoriť o celkoch. Bezcharakterným zaobchádzaním s urbánnym prostredím, či neucelenou a nekoncepčnou zástavbou sa dostáva mesto do urbánneho kolapsu. Mesto je potrebné vnímať ako celok, ako urbánny komplex, a to najmä vo vzťahoch priestorových, teda architektonických a urbanistických, foriem voči sebe navzájom a samozrejme i v ďalších prípadoch. Avšak tento fenomén nie je problémom architektúry, ale najmä problémom správania sa ľudí k ľuďom, architektov k architektom a týchto špecialistov k ostatnej mestskej populácii a naopak, a tak tento moment zohráva najdôležitejšiu úlohu v chápaní tejto problematiky. Je teda potrebné nahliadať na mestá ako fenomén, v ktorom každý zásah má svoju reakciu.
Najkrajšia moderná stavba na Slovensku a prečo?
Jednoznačne Most SNP v Bratislave. I keď nesúhlasím s jeho napojením na centrum mesta a s tým spojené zbúranie najkrajšej časti historickej Bratislavy. No je pre mňa stavbou, ktorá má čo povedať aj mladým architektom. Je spojením dvoch funkcí a je pre mňa „metastavbou" slovenskej architektúry.
Minulý rok si založil architektonické štúdio SODA studio a galériu SODA gallery. Ako vzniklo toto spojenie architektúry a výtvarného umenia?
Musím priznať, že galéria nebola v pláne. Na začiatku bola myšlienka založiť architektonické štúdio SODA studio, ktorého názov vznikol z dlhého slovného spojenia „Slovak Office of Design and Architecture ". Po trojmesačnom hľadaní kancelárie v centre mesta som objavil krásne priestory na Konventnej ulici, v ktorých predtým sídlilo malé vydavateľstvo. A tu sa zrodila idea SODA gallery. Po urputných diskusiách s Luciou Tállovou, mojou priateľkou, a všetkých „prečo nezaložiť galériu", a po zrieknutí sa zasadacej miestnosti pre náš ateliér, sme začali spolu s kolegom Danielom Ambrózom a Luciou rekonštruovať, maľovať, opravovať a zariaďovať dvojizbový byt na prízemí starého domu. A aby toho nebolo málo, začali sme upravovať aj jeho dvor. Dnes po ôsmych mesiacoch sídli architektonické štúdio na poschodí nad galériou, má zasadaciu miestnosť a galéria tak dostala priestor na väčšie a krajšie výstavy. Svojou polohou okrem toho dopĺňa vznikajúci „gallery district" v Bratislave, ohraničený Hodžovým námestím a ulicami Staromestská, Kozia a Palisády.
Aký je Váš galerijný program a čo pripravujete?
Keď sme oficiálne otvorili galériu výstavou Lucie Tallovej, neboli sme jediní čo bol na pochybách o programe ale aj o chode galérie. Galériu sa snažíme profilovať na najmladšiu generáciu slovenských a zahraničných výtvarníkov, často ešte študujúcich či čerstvých absolventov. Výstavný program z času na čas prestriedame renomovanými mladými slovenskými výtvarníkmi. Najbližšia výstava, na ktorú sa veľmi teším, bude otvorená koncom júna a predstaví autorku Veroniku Šramatyovú, ktorá aktuálne uzatvára doktorantské štúdium umeleckým projektom s názvom „Barter collection". Vernisáž výstavy bude spojená s módnou prehliadkou Márie Straňekovej. Na august je naplánovaná sólová výstava z oblasti videoartu od autora Kristiána Németha, ktorý sa venuje téme vzťahu spoločnosti voči subkultúram. Z daľších plánovaných výstav spomeniem napríklad Patríciu Koyšovú, nominantku na Maľbu roka 2009, prvú zahraničnú výstavu „valašského hřebce" Jana Vytisku, Stana Masára a už druhý ročník uspešného projektu Christmas bestseller.
Mnohí umelci vo svojich prácach reflektujú architektúru. Už sa Ti stalo, že Ťa nejaké umelecké dielo inšpirovalo pri tvorbe architektonických návrhov?
Pri tvorbe architektonických štúdií alebo architektonických projektov nás ovplyvňuje každodenná vizuálna skúsenosť, ale pravdupovediac sú diela a umelci, čo vedia šokovať, ba čo viac prekvapiť. Naposledy ma napríklad zaujala na veľtrhu Viennafair vo Viedni vynikajúca talianská autorka Elena Monzo, ktorá možno nešokuje prehnanou veľkosťou či extrémnou farebnosťou, jej diela sú jemné, subtílne a bizarne krásne.
Bratislavskú centrálu firmy Strabag zdobí umelecké dielo od rakúskeho autora Ervina Wurma, ktorý patrí k súčasnej svetovej špičke - ako sa Ti páči táto stavba?
Spojenie umenia a architektúry je podľa môjho názoru tým najdoležitejším. Sám sa snažím do architektúry vnášať umenie, alebo skôr vytárať rôzne možnosti ako spojiť umenie a architektúru. Komunikácia umelcov a architektov by mala ísť ruka v ruke s celkovou koncepciou architektonického diela. Bratislavské sídlo Strabagu je neprehliadnuteľná kombinácia architektúry a umenia.
Výtvarné umenie bolo kedysi súčasťou architektúry, či už to boli sochárske práce, nástenné maľby, mozaiky či reliéfy. V posledných desaťročiach sa to akosi vytratilo, čo myslíš, prečo?
Obávam sa, že to z vačšej miery majú na svedomí najmä developerské spoločnosti a investori, ktorí nie sú ochotní investovať svoje peniaze do skultúrnenia verejného priestoru. Samozrejme toto nie je pravidlo, ale v našom regióne je to rarita. Ako architekt stojím na strane ako investorov tak aj umelcov a snažím sa hľadať uspokojenie oboch strán a vytvoriť kultúrne prostredie pre užívateľov.
Tvoja architektonicko-umelecká vízia do budúcnosti?
Stavať s rozumom, dávkou slušnosti, nájsť spoločnú reč investorov, architektov, klientov a vytvárať hodnotné priestory a stavby slúžiace ľudom.
Webová stránka SODA: http://www.sodastudio.sk/
