Nejde o špektakulárny záber, ani o šokujúcu momentku či esteticky vycibrenú kompozíciu. Na fotografii vidíme mladú ženu, sediacu pred stojanom so slnečnými okuliarmi. Z výrazu jej tváre sa nedá odčítať žiadna emócia, kto vie, ako dlho tam už sedí, či už niečo v ten deň predala. Sedí pred obchodným domom Dargov, pred vchodom do potravín a lahôdok, kde kedysi predávali môj obľúbený majonézový šalát. Pozoruhodné na tom snímku je práve to, čo nevidíme. Stojan je totiž umiestnený rovno pred keramickým reliéfom Imricha Vaneka, ktorý vytvoril v rokoch 1984 až 1986 a je integrálnou súčasťou architektúry. Keramikár Vanek patrí k uznávaným umelcom, je autorom mnohých exteriérových realizácií na Slovensku. Čaro nechceného spočíva v tom, že šedo-oranžový stojan farebne ladí s Vanekovou kompozíciou, ktorá mu tak vytvára dôstojné pozadie. Denne tadiaľ prešlo tisíce ľudí a pravdepodobne sa nad tým nikto nepozastavil, až na jednu fotografku, ktorá citlivo vníma urbánny priestor a pomocou fotografie dokumentuje jeho špecifiká „made in Slovakia". Keby pred Vanekovým reliéfom predávali pukance alebo zmrzlinu, pointa celého by nebola až taká trefná (hoci v princípe je to jedno). Ako mnohí, ani ja sa v lete nezaobídem bez slnečných okuliarov, no v tomto prípade pre mňa symbolizujú našu neuveriteľnú slepotu voči verejnému priestoru, ktorom sa pohybujeme, v ktorom trávime svoj čas. Umeniu sme otočení chrbtom a dokonca si pred neho staviame rozličné zábrany.
Výhodou fotografie je, že dokáže vytvoriť odstup k zobrazenej realite. Ten nám môže pomôcť vidieť veci zrazu inak, respektíve nám môže pomôcť niektoré veci VIDIEŤ. Keby som išla po ulici, asi by som si túto absurdnú situáciu so stojanon na okuliare, ktorý bráni vo výhľade na umelecké dielo, ktoré vzniklo preto, aby sa naň ľudia pozerali, nevšimla. Americká esejistka Susan Sontag o fotografii tvrdila, že nedokáže vytvárať morálny postoj, ale dokáže ho podporiť a posilniť. Myslím si, že to funguje.
Inou fotografiou obchodného domu Dargov prispel dizajnér Samuel Čarnoký do projektu Mestské zásahy Košice 2011. Na zábere vyčistil architektúru od reklamného smogu. Jeho sympatický mestský zásah spočíva v redukcii, nechce nič stavať, len si pýta viac ohľaduplnosti, viac čistej plochy pre naše duševné zdravie. Združený obchodný dom Dargov, ako ho pôvodne nazývali, bol postavený v rokoch 1983 až 1987, jeho interiér je zo žuly a keramického obkladu, jeho vonkajší plášť tvoria keramické obkladačky. Má jedinečné logo a jeho názov sa spája s partajníckou anektodou. Svojho času bol najväčším obchoďákom na Slovensku. Okrem reliéfu Imricha Vaneka na jeho juhozápadnej časti nájdeme fontánu od našej najznámejšej sochárky Márie Bartuszovej. Dnes je Dargov zabalený do obrovských billboardov a vizualita agresívneho marketingu nám bráni v pohľade na podľa mňa veľmi slušnú architektúru 80. rokov. Je to ako s tým stojanom na okuliare. Aj v tomto prípade fotografia zastavila tok času a zmrazila OČIVIDNÉ fakty. A oproti nim ponúkla veľmi príjemnú fikciu, ktorá sa ale kedykoľvek môže stať realitou, stačí ochota kompetentných úradníkov či väčší tlak nás, okoloidúcich.
Fotografie:
Illah van Oien, Hlavná ulica, Dargov 6/2009
Samuel Čarnoký, Nájdi rozdiely!, 2011
