Ak vás okolnosti donútia navštíviť túto krajinu v novembri, tunajšia tropická klíma ovplyvňovaná monzúnmi (juhozápadný, juhovýchodný, severovýchodný), vám viac-menej vymedzí priestor, v ktorom sa budete môcť pohybovať. Ak si, samozrejme, chcete vychutnávať slnečné počasie bez veľkého rizika dažďa. Preto sme sa rozhodli urobiť tzv. juhovýchodný okruh, t.j. Pattaya, ostrov Koh Chang, Siem Reap v Kambodži a Bangkok. Samozrejme, možností je oveľa viac, tak na thajskej, ako aj kambodžskej strane, záleží od individuálnych preferencií, časových a finančných možností.
November je na návštevu týchto častí krajiny priam ideálny, pretože po období dažďov je vegetácia ešte zelená, rieky plné vody a teplota vzduchu dosahuje príjemných 30-32 stupňov. Je to teda znesiteľná teplota aj na poznávanie miest, čo je v neskoršom teplejšom období dosť problematické. Turistická sezóna má ďaleko od svojho vrcholu, čiže turistov je menej a tak aj ceny napr. ubytovania sú priaznivejšie.
Po prílete na letisko do Bangkoku mierime rovno ku východu č. 8, odkiaľ pravidelne odchádzajú autobusy do Pattaye. Slovo „pravidelný“ treba chápať v miestnom kontexte, kde je všetko, čas nevynímajúc, relatívne. Na internete dopravca hrdo avizuje po celý deň odchod každú celú hodinu, skutočnosť je však prozaickejšia: zamestnanec má na svojom stole ceduľku s ručne napísaným odchodom, v našom prípade o 18.30 h., ktorý sa navyše aj tak nepodarí úplne dodržať. Našťastie, meškanie nebolo priveľké. Diaľnica do Pattaye bola navyše takmer po celý čas poloprázdna, preto už o hodinu a pol vystupujeme na zastávke s hrdým názvom Pattaya Central. Treba si pod tým predstaviť obyčajný autobusový prístrešok, dohadzovača taxíkov a menšiu svorku potulujúcich sa psov. Po dlhej a únavnej ceste nemáme chuť veľmi sa naťahovať o cenu a tak sadáme do taxíka a o chvíľu sme v hoteli. Zvolili sme dobre, náš hotelík je v bočnej, tichej uličke a zvuky mesta tam už nedoliehajú, hoci sme takmer v centre.
Ďalší deň, určený na aklimatizáciu, spoznávame mestskú pláž a večer miestne reštaurácie a bary. Na večeru si vyberáme „all you can eat“ reštauráciu, kde si za dva a pol eura môžete buď sami pripraviť večeru z nachystaných čerstvých morských plodov (nádoby so žeravými uhlíkmi vám prinesú na stôl a môžete grilovať), alebo si môžete vybrať z pestrej ponuky už hotových jedál. Keď sme pri jedle, v thajskej spoločnosti hrá významnú úlohu. A rozhodne nie sú dôvodom iba turisti, domáci sú naozaj veľkí gurmáni a znalci dobrého jedla.
Ráno nás čaká presun minivanom na ostrov Koh Chang. Po celý čas prší, ale ako sa neskôr ukáže, počas najbližších dní je to posledný dlhšie trvajúci dážď, inak zažijeme občas len kratšie búrky. Po polhodinovom presune trajektom sme konečne na ostrove a dážď, ako na želanie, ustáva práve vo chvíli, keď sa ubytujeme. Pláž je prázdna a je z nej nádherný výhľad na zalesnené kopce, cez ktoré sa prevaľujú zvyšky búrkových mrakov. Voda v mori je príjemné teplá a hladina pokojná, vyzývajúca na plávanie a relax až do večera. Keď sa zotmie, plážové reštaurácie osvetlia tlmené svetlá a znie príjemná hudba lákajúca návštevníkov. Úplne plné však nie sú ani v najvychytenejšom čase, jednak preto, že ich je veľa a turistov v tomto období pomenej. A tiež preto, lebo im po zotmení konkurujú stánky so street foodom, ktoré lemujú cestu. Ponúkajú pestrú paletu jedál, ovocia alebo ovocných nápojov, či sladkostí, výbornej chuti za neuveriteľne nízke ceny.
Zvláštnosťou ostrova je určitá nerovnomernosť v jeho osídlení, lebo najznámejšie pláže, najväčšie turistické rezorty a dediny sú všetky umiestnené pozdĺž západného pobrežia, kde sa odohráva všetko podstatné. Za týchto okolností je úplne nelogické, že také dôležité inštitúcie ako nemocnica alebo policajná stanica sú umiestnené na východnom pobreží. Ako je však známe, logiku, nielen v Thajsku, ale takmer v celej Ázii, hľadať netreba. My však chceme spoznať aj túto menej obývanú východnú stranu ostrova, preto si požičiame mopedy (4€/deň) a vydávame sa objavovať.
Cesta na Koh Changu lemuje takmer celé pobrežie, s výnimkou úseku na juhu, takže motoristi ho obísť dookola nemôžu. Preto sme aj my musel ísť najskôr na sever a potom po východnej strane postupne na juh. Akonáhle sme na severe minuli miesto, kde pristáva trajekt, doprava prakticky ustala. A tak sme si mohli v kľudnom tempe vychutnávať pobrežie alebo džungľu od vnútrozemia. Keďže Koh Chang je národný park, s výnimkou pobrežia džungľa pokrýva celý zvyšok ostrova. Cestou, keď sa nám miesto zapáčilo, zastavili sme, okúpali sa, prípadne občerstvili a pobrali ďalej. Všetky pláže na východnej strane, na ktorých sme sa v ten deň zastavili, boli úplne prázdne. A to napriek tomu, že bol nádherný, slnečný deň. Pritom pláže boli dlhé, pieskové, lemované palmami poskytujúcimi tieň pre prípad, že nechcete byť vystavení slnku po celý čas. Rovnako prázdne boli aj rezorty, v ktorých sme sa zastavili a kde sme narazili iba na personál. Táto časť ostrova je zjavne vhodná iba pre tých návštevníkov, ktorí chcú stráviť svoj pobyt prakticky v izolácii. Cestou späť sme sa ešte stihli zastaviť v čínskej svätyni a azda na najpopulárnejšej miestnej pláži White Sand Beach. Je nádherná, dlhá asi 2 km, s jemným, bielym pieskom.
Možností, ako stráviť voľný čas je na Koh Changu veľa. Sú tu nádherné vodopády, možnosť vyjsť si na celodenný výlet loďou na okolité ostrovy, pošnorchlovať si v priezračne čistej vode plnej rýb všakovakých veľkostí a farieb. Alebo brázdiť ostrov na mopedoch a objavovať pláže a zákutia ostrova. Ani sme sa nenazdali, týždeň ubehol ako voda. Naberáme smer Kambodža a tešíme sa na nové miesta.
