Ak chcete na jednej ceste zažiť dve odlišné krajiny a kultúry, navštíviť Guatemalu a susedné Belize je ideálnou voľbou. Kým Guatemala je o vysokých sopkách, džungliach, koloniálnych mestečkách, mayskom obyvateľstve a mayskej kultúre všeobecne, Belize má skôr karibský „vibe“. Plynie to nielen z geografie, keďže Belize nie je až také hornaté, ale aj z toho, že obyvateľstvo je tam rasovo omnoho rôznorodejšie, úradným jazykom nie je španielčina, ale angličtina a celkovo, dlhočizné karibské pobrežie dáva krajine iný ráz, než má Guatemala.
Putovanie našej 4-člennej skupinky začalo v Guatemale, v prekrásnom koloniálnom mestečku Antigua, vzdialenom približne 42 kilometrov od terajšieho hlavného mesta Guatemala City, kde sme pristáli na ceste z Európy a prespali prvú noc v penzióne neďaleko letiska. Bolo to dobré rozhodnutie, lebo guatemalské hlavné mesto nepatrí zrovna medzi najbezpečnejšie. Penzión, kde sme sa ubytovali, nám nielenže zabezpečil spoľahlivý neskorý prevoz z letiska, ale navyše sídlil na uzavretej ulici, do ktorej vstup strážila nepretržite po zuby ozbrojená stráž. Ten, kto niekedy navštívil niektorú z krajín Latinskej Ameriky, z toho asi prekvapený nie je, lebo ťažko ozbrojení policajti či vojaci v uliciach sú bežnou súčasťou tejto časti sveta. My sme ich prítomnosť, naopak, uvítali, lebo sme sa aspoň cítili bezpečnejšie. Ďalším bonusom bolo, že pani domáca hovorila plynulo po anglicky, takže komunikácia bolo o to ľahšia, keďže španielčinu neovládame. Hneď po príchode sme s ňou preto zjednali aj raňajší priamy transport do Antigui, čo nás odbremenilo od ďalších vybavovačiek.
Šofér prišiel ráno načas a po dvoch hodinách jazdy sme už vystupovali pre krásnym koloniálnym hotelom neďaleko centra Antigui. Jednoducho zariadené, čisté izby a prekrásna záhrada, ktorá vyzerala, ako keby niekto zobral kus džungle a presadil ju do hotelovej záhrady. Rozkvitnuté rastliny, štebot vtákov a pomedzi to štrkom vysypané, úzke chodníčky, kde sa človek mohol prechádzať a dobíjať energiu. Antigua, jeden z hlavných turistických magnetov Guatemaly, je zasadená do údolia obkoleseného vysokým pohorím, ktorému dominujú sopky Fuego, Agua a Acetanengo. Mesto, ktoré bolo vyhlásené za svetové dedičstvo UNESCO je doslova historickým skvostom. V kombinácii s okolitou prírodou to znamená, že nech človek urobí akúkoľvek fotku odkiaľkoľvek v meste, vždy bude to bude kombinácia historickej uličky so sopkou v pozadí, pod blankytným nebom.
My sme si z tohto prekrásneho mesta urobili akýsi základný tábor, z ktorého sme po tri dni vyrážali na zaujímavé výlety do okolia. Vyšliapali sme na úpätie sopky Pacaya, kde sme si nad horúcimi sopečnými otvormi opekali marshmallow cukríky. Navštívili sme park a atrakcie v dedinke Altamira, odkiaľ sú panoramatické výhľady na údolie, ale napríklad aj zábavné „selfie“ múzeum alebo hobitie mestečko „Hobitenango“. Ale stihli sme si odskočiť aj do neďalekého mestečka Cuidad Vieja, ktoré bolo kedysi takisto hlavným mestom Guatemaly. A cestou na tieto miesta sme prechádzali aj neturistickými destináciami, kde sme mali možnosť vidieť autentickú, neprikrášlenú Guatemalu. Ako napríklad v dedinke Santa Maria de Jesús, kde miestne mayské ženy ešte stále perú v spoločnej veľkej betónovej kadi na námestí a v čase Vianoc, keď sme tade prechádzali my, sa miestne deti úprimne tešili zo skromného vianočného balíčka, v ktorom bola fľaška coca-coly a balík cukríkov.
Hoci neradi, po troch dňoch sme sa rozlúčili s magickou Antiguou a na pár dní sa usadili v mestečku Panajachel, ležiacom pri jazere Atitlán. Podľa mnohých je to najkrajšie jazero na svete. Neviem, či je najkrajšie, ale rozhodne je prekrásne. Je to horské jazero, ktoré okrem svojich obdivuhodných parametrov, hĺbke okolo 340 metrov a ploche okolo 130 km2 je zvláštne aj tým, že neodteká do žiadneho mora či oceánu. Jeho jedinečnosť umocňujú vysoké hory, ktoré ho obkolesujú, s troma dominantnými sopkami - San Pedro, Atitlán a Tolimán. Na brehu jazera je niekoľko dedín či mestečiek a najbežnejším dopravným prostriedkom medzi nimi sú lode, ktoré križujú jazero hore-dole. Ako sa na správnu Latinskú Ameriku patrí, neexistuje žiadny cestovný poriadok, čo sa vzťahuje nielen na loďky, ale aj miestne autobusy, tzv. „chicken busy“, ktoré sú tu druhým najpoužívanejším dopravnými prostriedkom. A nielen že tu neexistuje žiadny cestovný poriadok, ale ani zastávky, takže autobus ide vtedy, keď sa šoférovi zachce (usúdi, že je dosť cestujúcich, aby sa mu oplatilo vyraziť na cestu) a stojí tam, kde mu ľudia pri ceste zamávajú. No a na kratšie cesty sa využívajú tuk-tuky, ktoré dotvárajú kolorit tohto regiónu.
Aj z Panajachelu sme vyrážali na výlety do rôznych okolitých miest. Medzi najkrajšie patrili návšteva pobrežných dediniek San Antonio Palopó a Santa Catarina Palopó. Obidve sú obývané takmer iba mayskými obyvateľmi, čo sa odzrkadľuje aj na ráze týchto dedín. Fasády domov sú pestro zdobené mayskými motívmi, ženy sú oblečené v typických krojoch, funguje tu všade pouličný predaj všetkého, na čo si človek spomenie. My sme si konkrétne z pestrej ponuky ale vybrali iba miestny rum a pani predávajúca nám priamo na mieste zorganizovala malú koštovku. Stihli sme si pozrieť miestne trhovisko, kostol a pár miestnych ateliérov, umiestnených v učupených domčekoch. Tvoria v nich miestni mayskí majstri, ktorí v nich ručne vyrábajú pohľadnice, maľujú obrazy a vyrábajú všakovaké iné umelecké diela.
Následne sme sa loďou presunuli na druhú stranu jazera, do dedinky San Pedro de la Laguna. Odtiaľ sme podnikli celodenný výlet na najväčší trh v strednej Amerike, ktorý sa každý štvrtok a nedeľu koná v dedinke Chichicastenango. A aj keď tam občas možno zablúdia nejakí turisti, ako v našom prípade, je to navýsosť domáca záležitosť. Skutočný trh, kde miestni môžu predať či kúpiť všetko potrebné, zajesť si alebo si aj trebárs vypočuť si kázeň miestneho kazateľa. Štandardy predaja sú tu na hony vzdialené od tých našich a naši ochrancovia zvierat by podmienky, za akých sa tam zvieratá predávajú, museli silno predýchavať. Ale to je Latinská Amerika a treba ju akceptovať takú, aká je.
Pokračovanie o našej ceste na sever Guatemaly a do Belize najdete v ďalšom blogu už onedlho.
