Na vernisáž v Historickej sále Slovenského technického múzea v Košiciach prišlo vyše stovky návštevníkov, s desiatkami z nich sa pán prezident pri príchode vítal ako s dobrými priateľmi spontánne a úprimne potriasaním rúk aj objatiami. Svojou bezprostrednosťou a vtipnými poznámkami prelomil hneď zo začiatku ľady oficiality a navodil veselú atmosféru.
Vernisáž výstavy otvoril riaditeľ Slovenského technického múzea Ing. Eugen Labanič. Privítal hostí, medzi nimi aj primátora mesta Košice Ing. Františka Knapíka a Generálneho konzula Maďarskej republiky na Slovensku pána Jánosa Szerencsésa. Na podujatí boli prítomní aj zástupcovia košickej akademickej obce a ďalších košických organizácií.
O hudobný úvod sa postarali členovia formácie Musica Iuvenalis, amatérskeho sláčikového zboru pri ZUŠ M. Hemerkovej v Košiciach. Po krásnych tónoch klasickej hudby Ing. E. Labanič pripomenul niektoré cesty Rudolfa Schustera a jeho publikačnú činnosť. Premietanie zostrihu filmových dokumentov z vlastných ciest po krajinách severu s humorom komentoval priamo pán prezident. Táto časť vernisáže sa podobala na obyčajné posedenie cestovateľov, keď si po turistickej sezóne navzájom premietajú svoje fotografické a filmové úlovky.
Po filme sa Rudolf Schuster v autorskom príhovore podelil so svojimi cestovateľskými a publikačnými plánmi do budúcnosti. Jeho najbližšie cesty povedú opäť na sever, tentoraz má v pláne prejsť naprieč Kanadou po prírodných národných parkoch. Pripravuje tiež cestu na Kamčatku.
Prvú časť vernisáže nádherným spôsobom uzavrela bývalá členka zboru opery Štátneho divadla v Košiciach Lívia Nagyová, ktorá s klavírnym sprievodom Vlastimila Tichého zaspievala dve operné árie.
V druhej časti vernisáže, už v priestoroch výstavy, sa ochutnávala povestná prezidentská drienkovica (ako rodený Moravák môžem dosvedčiť, že je ozaj dobrá), popíjalo sa víno, pojedali pripravené dobroty a pozerali vystavené fotografie. Hlavne sa ale viedli vážne aj vášnivé diskusie ani nie tak o výstave, cestovaní a vystavených fotografiách, ako o pracovných veciach, plánoch, rôznych aktivitách a akciách v meste aj mimo mesta, keďže na vernisáži sa zišli aktívni ľudia žijúci aktívnym životom.
V časoch internetu a televíznych kanálov typu Discovery alebo National Geographic sa môže zdať zbytočné robiť vlastné dokumenty a predvádzať ich verejnosti na výstavách alebo premietaniach v kluboch. Ibaže každý, kto niekedy pobýval v exotickej alebo divokej krajine, pozná ten pocit, že vlastné fotografie sú predsa len vlastné fotografie a mnohí sa radi pochvália svojím osobitným pohľadom na prejdené krajiny. Hádam kvôli tomu osobnému pohľadu má význam podobné výstavy robiť a koho zaujíma pohľad druhých, aj ich navštevovať.
V troch sálach Slovenského technického múzea je vystavených niekoľko desiatok veľkoformátových fotografií a bohatá zbierka publikácií Rudolfa Schustera. Zábery sú z ciest po Islande, do mesta Churchill v Kanade a z cesty na severný pól v rokoch 2004 - 2008. Rudolf Schuster nie je profesionálny fotograf a jeho fotografie majú skôr dokumentačný charakter, zachytávajú ale verne atmosféru arktickej prírody s jej rozmanitosťou aj nehostinnosťou. Prinášajú pohľad turistu na pre nás exotické krajiny a ich prírodu.
V Národnom parku Wapusk neďaleko mesta Churchill v provincii Manitoba v Kanade si spravili z ľadových medveďov turistickú atrakciu, niečo ako africké safari. Park sa rozkladá na ploche viac ako 11 tisíc štvorcových kilometrov a slávny je práve vďaka vysokému výskytu ľadových medveďov. Každý rok si ich prichádza obzrieť okolo päť tisíc turistov. Miestni obyvatelia vozia turistov v terénnych autách priamo medzi medvede. Medvede sú v národnom parku sledované pracovníkmi parku a nebezpečné zvieratá bývajú transportované mimo obývanú a turisticky prístupnú oblasť. Pre turistov tak nepredstavujú veľkú hrozbu, ale opatrnosť je na mieste. V parku evidujú aj prípad, kedy nešťastného turistu vytiahol medveď priamo z terénneho auta.
Moderná doba priblížila mnohé v minulosti prakticky nedostupné miesta, a tak nielen Mount Everest, ale aj severný pól, sa stal cieľom, kam chodia turisti na poznávacie zájazdy. Ozajstní dobrodruhovia, ktorí prenikajú do nehostinných miest s veľkou námahou a nebezpečenstvom, môžu nad podobnými cestami mávnuť rukou, ale pre bežných alebo starších ľudí sa tým otvára možnosť spoznať ďalšie zaujímavé miesta, ako napríklad arktickú prírodu, na vlastnej koži. Napriek technickým vymoženostiam cestovania arktická krajina nestratila nič zo svojej drsnej príťažlivosti, zo svojej krásy jemnej hry svetla a modravých odtieňov bielej, z obdivuhodnej vytrvalosti rastliniek, ktoré sa počas krátkeho arktického leta snažia maximálne využiť skromné podmienky drsnej prírody.
Island sa v posledných rokoch pre Stredoeurópanov stal nielen zaujímavou cestovateľskou destináciou, ale veľa Slovákov chodí na ostrov aj pracovať. Príroda Islandu ostáva pre našinca zaujímavá a do istej miery stále exotická. Ľadovce, divoké fjordy, mohutné vodopády, gejzíry, lávové polia a rôzne iné prejavy bohatej sopečnej činnosti vytvárajú nezabudnuteľné scenérie.
Výstavu fotografií cestovateľa Rudolfa Schustera „V zajatí severu“ mali už možnosť vidieť návštevníci Slovenského národného múzea v Bratislave začiatkom roka, v Košiciach je v Slovenskom technickom múzeu otvorená od 10. októbra do 20. novembra 2009. Skúseného fotografa alebo cestovateľa výstava asi neosloví, zaujímavá ale môže byť pre priaznivcov Rudolfa Schustera a pre ľudí, ktorí sa zaujímajú o arktickú prírodu alebo prírodu vôbec.
Foto: E. Kladiva
