Autorka najkrajšej slovenskej rozprávky
Dnes, 1. decembra 2011 sa dožíva 70 rokov Marianna Grznárová, slovenská spisovateľka a dramaturgička tvorby pre deti a mládež. Písala prózu aj poéziu pre viaceré noviny, publikovala aj samostatné zbierky, do povedomia verejnosti sa ale zapísala predovšetkým písaním a dramaturgiou televíznych rozprávok pre deti. Od roku 1972 - 1984 aj pracovala v bratislavskej televízii ako dramaturgička.
Jej najznámejšie dielo je scenár k 13-dielnemu televíznemu seriálu o podarených slovenských bačoch Maťkovi a Kubkovi „Pásli ovce valasi", neskôr vydaný aj knižne.
Rozhovor s M. Grznárovou v Prešovskom Korzári, foto: M. Frank, Korzár, SME
Od komunistu k liberálovi
80. narodeniny oslavuje 1. 12. 2011 profesor Miroslav Kusý, najskôr komunista, potom chartista a význačná osobnosť Nežnej revolúcie, nakoniec politológ. Svoju kariéru začal v Komunistickej strane Československa, kde to dotiahol na vedúceho Ideologického oddelenia Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského sa prepracoval od asistenta až po profesora marxizmu-leninizmu. V období normalizácie bol Miroslav Kusý pre svoje reformné názory perzekuovaný. Bol vylúčený zo strany, nesmel pôsobiť pedagogicky. Uchytil sa v univerzitnej knižnici.
V roku 1977 podpísal Chartu a verejne požadoval, aby Československo dodržiavalo ľudské práva, ku ktorým sa zaviazalo v Helsinkách. Za to bol vyhodený z univerzity a istý čas nútený živiť sa ako robotník. V lete 1989 bol dokonca zatvorený a obžalovaný zo zrady a podvracania republiky. Neskôr M. Kusého prepustili a stal sa jedným z hnacích motorov Nežnej revolúcie na Slovensku ako podpredseda VPN a osobný priateľ V. Havla. Po rozdelení Československa, príchodu mečiarizmu a vzrastu slovenského nacionalizmu ale jeho politický vplyv poklesol. Je zakladateľom Slovenského helsinského výboru a Nadácie Milana Šimečky. Pravidelne publikoval v novinách SME a napísal vyše desiatky kníh. Stále sa aktívne zapája do šírenia myšlienok ľudských práv. Jeho bohatý život a dielo by si zaslúžili dlhší článok, ale k tomu sú povolanejší.
Súhrn aktivít Miroslava Kusého na Osobnosti.sk
Prvý hraný slovenský film
Niekedy sa 1. december uvádza ako výročie prvého slovenského hraného filmu, lebo 1. 12. 1921 sa konala v Chicagu premiéra filmu Jánošík pre amerických Slovákov, ktorý film financovali. Nie je to celkom správne, lebo prvý raz bol film premietaný už v Žiline 21.novembra 1921, ale len pre uzavretú spoločnosť a verejne bol premietaný 25. novembra 1921 v Prahe, kedy bol k premietaniu vydaný aj plagát. Americká verzia bola údajne kratšia, lebo niektoré zábery by americká cenzúra neschválila. Slovenská verzia filmu sa ale nezachovala.
Jánošík, skanzen na filmovom plátne
Zakladateľka múzea voskových figurín
Pred 250 rokmi, 1. decembra 1761, sa v Štrasburgu narodila Anna Mária Grosholtz, známa pod neskorším menom Tussaud (čítaj Tusó). Jej otec zahynul vo vojne ešte pred narodením Anny Márie a matka odišla s deťmi do švajčiarskeho Bernu, kde pracovala ako gazdiná u tamojšieho lekára Philippa Curtiusa. Ten robil príležitostne plastiky z vosku pre anatomické účely a neskôr aj ako portréty žijúcich osôb. Roku 1765 presídlil do Paríža, kde vytváral výstavu voskových sôch. Prvá prezentácia sôch v roku 1760 mala veľký úspech a Curtius pokračoval vo vytváraní ďalších. Anna Mária sa naučila od domáceho pána umeniu výroby voskových plastík a figúr a pustila sa do samostatnej tvorby. Jej modelmi boli okrem iných vtedajších osobností aj Jean-Jacques Rousseau a Voltaire (François Marie Arouet). Súčasne sa stala obľúbenkyňou princeznej Elisabeth Francúzskej, sestry francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. a presídlila do Versailles.
Pre jej dôverné vzťahy s kráľovskou rodinou bola Anna Mária počas Francúzskej revolúcie zatknutá a pripravená pre popravu gilotínou, ale vďaka známosti Philippa Curtiusa s Jean-Marie Collotom d'Herbois, význačnou postavou Francúzskej revolúcie a predovšetkým jej druhej, krvavej časti, sa podarilo vymôcť na poslednú chvíľu pre Annu Máriu milosť. Bola nútená tvoriť posmrtné busty popravených osobností, medzi inými kráľa Ľudovíka XVI., kráľovnej Márie Antoinetty, neskôr aj revolucionárov Marata či Robespierra. Jej busty boli nosené revolucionármi po uliciach na povzbudzovanie prostých ľudí.
Po smrti Curtiusa v roku 1794 zdedila Anna Mária jeho zbierku voskových búst a figúr a krátko nato sa vydala za inžiniera Françoisa Tussauda, s ktorým sa ale o 5 rokov rozišla a neskôr aj rozviedla. Roku 1802 odišla vystavovať voskové figuríny do Anglicka a keďže sa kvôli napoleónskym vojnám nemohla vrátiť do Paríža, cestovala so svojím panoptikom po celej Británii. Roku 1835 otvorila v Londýne na Baker street prvú stálu výstavu voskových figúr na svete - Múzeum Madam Tussod. Zomrela 16. apríla 1850 vo veku úctyhodných 88 rokov.
Napínavý voskový život Madame Tussaud
Referendum na Ukrajine
Pred 20 rokmi sa konalo na Ukrajine Celoukrajinské referendum za nezávislosť republiky. Referendum vyhlásil ukrajinský parlament 24. augusta 1991 spolu s Aktom vyhlásenia nezávislosti Ukrajiny, ktorý de facto znamenal definitívne odtrhnutie Ukrajiny od Sovietskeho zväzu. Týmto udalostiam predchádzalo vyhlásenie suverenity Ukrajiny Najvyšším sovietom Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky rok predtým, 16. júla 1990.
Zatiaľ čo na Slovensku účasť voličov v referendu nebola nikdy vysoká a občianska podpora odtrhnutia Slovenska od spoločného štátu s Čechmi bola slabá, ukrajinského ľudového hlasovania o nezávislosti sa zúčastnilo 84,2 % všetkých oprávnených voličov, z ktorých sa 90 % vyslovilo za nezávislosť Ukrajiny. Taká výrazná podpora bola vo všetkých oblastiach Ukrajiny s výnimkou Krymu, kde vymanenie sa spod dominantného vplyvu Moskvy podporilo len 54% zúčastnených. Ukrajinci v referende de jure potvrdili nezávislosť Ukrajiny slávnostne vyhlásenú ukrajinským parlamentom 24. augusta 1991.
Svetový deň
1. december je Svetovým dňom boja proti AIDS. Prvý raz bol vyhlásený Svetovou zdravotníckou organizáciou roku 1988. Jeho cieľom bola informačná kampaň o tejto smrteľnej chorobe a získanie politickej podpory pre boj s epidémiou. Dátum 1. december nemá žiadne historické pozadie, bolo vybrané tak, aby kampaň nekolidovala s prezidentskými voľbami v USA a predvianočným reklamným ošiaľom. Od roku 1996 prevzala organizáciu kampane OSN v rámci Spoločného programu OSN pre AIDS (UNAIDS).
Medzinárodný deň boja proti AIDS
