SCImago je výskumná skupina z niekoľkých španielskych univerzít, ktorá sa venuje informačnej analýze (analýze informácií a ich vernému zobrazovaniu). Okrem iných aktivít sa sústreďuje na zobrazovanie kvality vedeckých výskumov sledovaním vedeckých publikácií a citácií. K hodnoteniu skupina využíva údaje z databáze SCOPUS (databáza svetového vydavateľa vedeckej literatúry Elsevier B.V). Skupina SCImago odvodila z populárneho algoritmu hodnotenia kvality webovských stránok Google PageRank vlastný indikátor SCImago Journal Rank, ktorý vyhodnocuje, nakoľko sú časopisy v databázi SCOPUS sledované, aký je o ne záujem. Indikátor kvality je tiež zostavovaný pre jednotlivé krajiny. Podobne sleduje tím SCImago aj kvalitu vedeckého výstupu jednotlivých výskumných a vedeckých organizácií. Výsledky sú k dispozícii na portáli SIR - SCImago Institutions Rankings.
Nedávno zostavila skupina SCImago nový rebríček svetových vedeckých inštitúcií, v ktorom ocenila vedecký výstup viac ako dvoch tisíc organizácií zaoberajúcich sa vedou. Pri jeho zostavovaní vyhodnotila cez 17 tisíc časopisov, zborníkov a kníh. Rebríček odzrkadľuje publikačnú aktivitu a kvalitu organizácií v rokoch 2003 až 2007.
Najlepšie obstálo francúzske Národné centrum pre výskum, na druhom mieste sa umiestnila Štátna akadémia vied Činy a ako tretia skončila Ruská akadémia vied. Na ďalších miestach dominujú americké univerzity a ústavy, ktorých je v prvej päťdesiatke viac ako polovica (presne 27). Výrazne menej sú zastúpené iné štáty - Veľká Británia (5x), Japonsko (4x) a Čína (4x), Francúzsko (2x) a Kanada (2x).
Zo strednej Európy sa najlepšie umiestnila prekvapujúco Poľská akadémia vied na obdivuhodnom 52. mieste, prakticky vo svetovej špičke. Spolu s Ruskou akadémiou vied a Moskovskou štátnou univerzitou tvoria najlepšiu trojicu z postkomunistických krajín. Štvrtú priečku v postkomunistických krajinách obsadila Česká akadémia vied, ktorú sa tamojšia vláda paradoxne zberala ak nie zlikvidovať, tak silno okresať. V celosvetovom rebríčku obsadila Česká akadémia vied pekné 99. miesto. Tesne za ňou, na 102. mieste sa umiestnila Ukrajinská akadémia vied a najlepšia česká univerzita obsadila až 203. miesto. Obom českým vedeckým inštitúciám zrejme pomohlo k dobrému umiestneniu intenzívne zapojenie do medzinárodného výskumu, lebo parameter, ktorý oceňuje túto stránku vedeckého bádania, majú obe české inštitúcie veľmi vysoký, v prípade Českej akadémie vied dokonca jeden z najvyšších.
Ako dopadla slovenská veda?
Povedzme si po pravde, že žalostne. Najlepšie sa umiestnila Slovenská akadémia vied, na
481. mieste. K chvále jej treba prirátať, že parameter, ktorý charakterizuje medzinárodné prepojenie výskumu slovenských akademických ústavov, patrí tiež k najvyšším v tabuľke. Parameter, ktorý charakterizuje kvalitu časopisov, má pre Slovenskú akadémie vied hodnotu 1, čo znamená priemernú kvalitu časopisov, v ktorých vedci z Akadémie zverejňujú svoje výsledky. Výraznejšie ale zaostáva v charakteristike citovanosti vedeckých publikácií, čo môže znamenať, že o slovenské výsledky je medzi ostatnými vedcami podpriemerný záujem alebo že slovenskí vedci viac pracujú v oblastiach, ktoré ležia mimo najmodernejšie smery svetovej vedy.
Nie je tajomstvom, že podpora vedy na Slovensku je v porovnaní s inými krajinami výrazne slabšia a zatiaľ žiadna doterajšia vláda sa nesnažila tento stav zmeniť. Verejným tajomstvom je aj občasné kuloárne úsilie niektorých univerzitných kruhov zrušiť Slovenskú akadémiu vied a jej pracoviská previesť na jednotlivé univerzity. Najnovší stranícky tiger na slovenskej politickej scéne dokonca vo svojich volebných tézach otvorene sľubuje oklieštenie najlepšej slovenskej vedeckej ustanovizne.
V rebríčku vedeckých inštitúcií z postkomunistických krajín patrí najlepšiemu slovenskému zástupcovi až 18. miesto, keď ho predbehla dokonca Bulharská akadémia vied (na 379. mieste svetového rebríčka). Tá má ale ostatné kvalitatívne parametre horšie, ako slovenská akadémia. Druhý slovenský zástupca, Univerzita Komenského, skončila na 754. mieste. Iné slovenské univerzity sa medzi 2124 organizácií z celého sveta ani nedostali. Medzi päťstovkou najlepších svetových vedeckých organizácií sú postkomunistické krajiny zastúpené následovne: bývalé NDR 6x, Poľsko 3x, Rusko a Česko 2x, Ukrajina, Maďarsko, Chorvátsko, Slovinsko, Bulharsko a Slovensko majú po jednom zástupcovi.
V rebríčku krajín zostavenom podľa algoritmu SCImago, patrí Slovensku až 44. priečka. Česko je vo svete na 30. mieste. Rebríček krajín vedú s výrazným odstupom od ostatných Spojené štáty americké nasledované Veľkou Britániou, Japonskom a Čínou. Osobitne Čína zaznamenala v poslednom desaťročí výrazný nárast počtu vedeckých pracovníkov a aj vedeckých publikácií. Ich kvalita v medzinárodnom meradle nie je ešte vysoká a čínske vedecké inštitúcie majú problém zapájať sa do medzinárodného výskumu, ale budúcnosť môže priniesť zmenu aj v tejto oblasti. Rusko je na 10. mieste a najlepší stredoeurópsky zástupca, Poľsko, je na 19. mieste na svete.
Pochopiteľne jeden rebríček nemôže byť smerodajný pre seriózne závery, lebo poradie inštitúcií a krajín závisí od použitej metodiky spracovania údajov aj od zdroja prvotných údajov. Množstvo, kvalita a citovanie vedeckých publikácií tiež nie je jediným meradlom kvality vedeckého bádania, všímať si treba aj aplikačné výstupy, pedagogické aktivity či efektívnosť vedeckej práce. Zverejnený rebríček ale minimálne naznačuje, kde sa na Slovensku robí veda najlepšie.
Počítačová farma v Ústave experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied je zapojená do celosvetovej siete GRID. Na obrázku pracovník ústavu vysvetluje študentom princíp činnosti GRID-u (foto: E.Kladiva).
P.S. Autor je zamestnancom Slovenskej akadémie vied (aspoň zatiaľ), na práci skupiny SCImago sa ale nijak nepodieľal.
Aktualizácia 25.8.2010: Vyhlásenie k hodnoteniu svetových vedeckých inštitúcií SCImago zo Slovenskej akadémie vied obracia pozornosť na skutočnosť, že poradie organizácií zostavené portálom SCImago podľa počtu publikácií každej organizácie nezohľadňuje veľkosť organizácie. Počet publikácií nie je prerátaný na počet vedeckých pracovníkov organizácie. "K hodnoteniu vedeckých organizácií" (Z. Hrabovská, E. Majková)
