Veď uvážte, môže bývalá študentka humanitného odboru rozumieť fyzikálnym pojmom ako sú „kvarky" či „leptóny"? Navyše v odborných súvetiach? Aj keď sú logicky pozliepané do súvislého textu? Asi to bola výzva, preto som sa s vervou zúčastnila tohto zvláštneho podujatia a ráno dňa prvoaprílového roku pána dvetisícdeviateho sa ocitla na ... a teraz, pozor, ďalší dlhý názov ... Katedre jadrovej a subjadrovej fyziky Ústavu fyzikálnych vied Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (KJFSF ÚFV PF UPJŠ), uff ... koniec názvu :).
Masterclasses zorganizovali prvýkrát vedci vo Veľkej Británii v roku 1997. Rok 2005 bol podnetom pre vznik celoeurópskej verzie tohto projektu. Veľký Medzinárodný rok fyziky vyhlásený na uctenie si osobnosti Alberta Einsteina - konkrétne pripomenutie si stého výročia prvého vydania jeho troch zásadných vedeckých článkov, ktoré zmenili fyziku. Veru dobrý dôvod na to, aby v akademických hlavách skrsla myšlienka šíriť vedeckú fyziku hravou formou medzi európskymi stredoškolákmi.
Tohto roku sa Masterclasses konali v 23 krajinách Európy od 16. marca do 3. apríla. V Košiciach sa do projektu zapojili študenti 1. apríla, paradoxne na Slovensku oslavovanom ako Deň vtákov. Či bláznov? Nuž, nerada by som sa nad tým zamýšľala, najmä v krušnom predvolebnom období. Preto, pôjdem radšej k veci.
Aj keď bol prvý krásny teplý jarný deň, už o pol deviatej ráno sa dovalilo 57 študentov zo šiestich košických a jedného bardejovského gymnázia do Virtuálnej miestnosti spomínanej katedry. Virtuálna sa volá preto, lebo v nej nainštalovaná technológia EVO umožňuje organizovať videokonferencie simultánne s podobne vybavenými pracoviskami na svete. Cez priame obrazové spojenie sa ľudia v miestnosti rozprávajú a vidia s vedcami z rôznych pracovísk, často tisícky kilometrov ďaleko a riešia spoločne odborné problémy bez potreby cestovať, meškať vo vlakoch alebo strácať batožinu na letiskách. Napríklad aj s kolegami v medzinárodnom výskumnom centre jadrovej fyziky CERN.
Rozjarení študáci rýchlo zaplnili miestnosť a ja, neštudáčka, som si na poslednú chvíľu len tak-tak našla voľnú stoličku. Ostalo mi miesto celkom vzadu, pri stene, čo by ešte nebol problém. Horšie bolo, že dvaja študenti sa neustále rozprávali hlasnejšie, ako bolo treba.
Ich rečnenie mi najprv nevadilo. Na začiatku programu uvítal študentov RNDr. A. Dirner, CSc. z ÚFV PF UPJŠ a aj v miernom študentskom šume mu bolo pekne rozumieť. No keď začala prednášať drobná pani docentka RNDr. J. Hlaváčová, CSc. z Fakulty elektrotechniky a informatiky TU v Košiciach, musela som natiahnuť všetky sluchové receptory. Na programe boli totiž Pohľady do mikrosveta. Rýchlo som si z igelitky vybrala zošit a pero a akčne zavelila, nech je mládež ticho. Zabralo to.
A tak som sa dozvedela čo to nové o zaujímavostiach mikrosveta. Vedeli ste napríklad, že základnými stavebnými kameňmi nášho sveta už nie sú atómy s protónmi, neutrónmi a elektrónmi? Nie? Odvtedy, čo som skončila gympel, opustili knihy vedcov a vstúpili do vzdelávacieho procesu ešte menšie častice, kvarky, leptóny, mezóny a kadejaké iné „-óny". Nuž vývoj nezastavíš, som si povedala a počúvala s vypúlenými očami ďalej. A rýchlo mi došlo, prečo sa niektorí študáci zo začiatku nudili. Im bola táto časticová problematika jasná už predtým, než som sa vedľa nich usalašila.
Okolo jedenástej rozprával vedecký pracovník Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach, RNDr. L. Šándor, CSc. na tému Čo môže časticová fyzika povedať o prvých mikrosekundách vývoja vesmíru. Dozvedela som sa základné informácie o elementárnych časticiach vo vesmíre a o tom, čo sa stalo vo vesmíre po Veľkom tresku.
Na túto otázku, čo sa vlastne vtedy vo vznikajúcom vesmíre dialo, by mali odpovedať práve vedci skúmajúci častice v CERNe pri Ženeve. CERN znamená Európske centrum jadrového výskumu. Ide o pracovisko, ktoré vrazilo peknú hŕbu peňazí, v prepočte sto miliárd slovenských korún, do výstavby najväčšieho urýchľovača na svete známeho pod skratkou LHC. Či sa im ich zámer podarí, uvidíme. V každom prípade za tie peniaze by si úspech zaslúžili. A aj my, obyčajný plebs. O samotnom urýchľovači a experimentálnych zariadeniach a aj o iných zvláštnostiach LHC referoval v poslednej prednáške ďalší pracovník ÚEF SAV, RNDr. E.Kladiva, CSc., inak aj odborný konzultant tohto článku.
Po výdatnom obede už však išlo naozaj do tuhého. Alebo inými slovami, prvoaprílový žartík sa nekonal (škodaaaa ...). Študenti sa rozdelili do skupín a každá z nich dostala do rúk skutočné vedecké dáta.
Boli to údaje, ktoré namerali vedci v CERN-e na bývalom urýchľovači LEP. Tento urýchľovač elektrónov a pozitrónov dnes už neexistuje, bol rozobratý, aby na jeho mieste postavili výkonnejší urýchľovač LHC.
Namerané údaje študenti analyzovali pomocou znalostí z prednášok a s využitím počítačových programov. Cvičenia, ktoré riešili, môžete nájsť tu. Cieľom ich práce bolo určiť, aké častice vznikli po zrážke elektrónov a pozitrónov v urýchľovači.
Získané výsledky študenti spísali do tabuliek a počas videokonferencie ich porovnali a vyhodnotili spolu s fyzikmi v CERN-e (Sue Cheatham z kolaborácie ATLAS a Sam Harper z experimentu CMS) aj so stredoškolákmi na partnerských univerzitách. Tými boli tentoraz Univerzita Mons-Hainaut v meste Mons v Belgicku, Štátna technická univerzita v Aténach a univerzita vo Varšave.
Prostredníctvom videokonferencie študenti ešte vyplnili vedomostný kvíz o poznatkoch, ktoré sa naučili na prednáškach a praktických cvičeniach. Dvaja košickí účastníci, Martin Baláž a Jakub Jursa z Gymnázia Alejová, boli v teste najlepší. Dosiahli plný počet bodov. Za svoje výsledky dostali drobné darčeky. Všetci študenti, ktorí sa kurzu zúčastnili, dostali certifikát o absolvovaní projektu a popularizačné a edukačné materiály o časticovej fyzike na CDROM v anglickom aj slovenskom jazyku.
Medzinárodný projekt Masterclasses organizuje Európska skupina pre popularizáciu časticovej fyziky (EPPOG) a Európska fyzikálna spoločnosť (EPS). Hlavným koordinátorom podujatia na Slovensku je RNDr. Ivan Melo, PhD. z Katedry fyziky Elektrotechnickej fakulty Žilinskej Univerzity. Odbornými garantami kurzu v Košiciach boli Prof. RNDr. G. Martinská, CSc. a RNDr. L. Šándor, CSc., organizačným vedúcim RNDr. Alexander Dirner, CSc.. V piatok 3. 4. 2009 pripravila pre stredoškolákov kurz Masterclasses aj Prešovská univerzita (koordinátor RNDr. František Franko, PhD.) a jej partnermi boli Univerzita v Bergenu (Nórsko), Univerzita v Göttingene (Nemecko) a Universita v Santiago de Compostela (Španielsko). Tento rok sa do projektu zapojili tiež Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity, Ústav prírodných a humanitných vied Univerzity A. Dubčeka v Trenčíne, Elektrotechnická fakulta Žilinskej univerzity, Fakulta prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Technicky podujatie zabezpečovali členovia združenia Virtuálna kolaborácia. Finančne a materiálne akciu podporili EPPOG, Ministerstvo školstva SR, grantová agentúra APVV a jednotlivé školy.
Myslím si, že podujatie sa organizátorom vydarilo. Odchádzala som nielen so zošitom zaplneným novými poznatkami, ale aj s pocitom, že fyzika nemusí byť pre študentov žiadnym strašiakom, ale zaujímavým dobrodružstvom, cestou za poznaným aj nepoznaným. A vlastne, nielen pre nich. :)
