Pôvodný Kurčatovský inštitút vznikol v roku 1943 na politickú objednávku vtedajšieho sovietského vedenia – jeho hlavným cieľom bolo vyvinúť jadrové zbrane ako protiváhu amerického zbrojného programu. Najväčšie úspechy ústavu pochádzajú práve z polovice minulého storočia. V ústave vyvinuli prvý jadrový reaktor v Európe (1946), prvú sovietsku jadrovú bombu (1949) a prvú termonukleárnu bombu na svete (1953). Tiež vyvinuli a postavili reaktor pre prvú jadrovú elektráreň na svete (1954) a prvý jadrový reaktor pre ponorky a pre atómové ľadoborce (1958). V ústave vznikali desiatky rôznych vedeckých smerov a oddelení, niektoré z nich sa oddelili do samostatných laboratórií a ústavov. Takto vznikol napríklad dnešný Spojený ústav jadrových výskumov SÚJV v Dubne, v ktorom pobývala väčšina slovenských jadrových a subjadrových fyzikov a technikov.
V poslednej dobe zohral Kurčatovský inštitút rozhodujúcu úlohu vo vývoji a výskume tokamakov – termojadrových reaktorov. Orientuje sa tiež na vývoj zdrojov synchrotrónneho žiarenia a materiálový a biologický výskum pomocou synchrotrónneho žiarenia (t.j. na dnes tak moderné nanotechnológie). Súčasný Kurčatovský inštitút tvorí 15 výskumných ústavov a 5 vedecko-technologických komplexov a dielní, pracuje v ňom okolo 4900 zamestnancov.
Tokamak T-15. Kurčatovský inštitút, Moskva. Foto www.kiae.ru
Rosatom je štátna korporácia, bývalá štátna agentúra, ktorej cieľom je rozvoj jadrového priemyslu, hlavne jadrovej energetiky. Jej záujmy sú dnes predovšetkým komerčné a nie vedecko-výskumné. Historicky boli súčasťou agentúry aj dva výskumné ústavy z oblasti jadrovej a subjadrovej fyziky - Ústav fyziky vysokých energií a Ústav teoretickej a experimentálnej fyziky. Smerovanie Rosatomu od sovietskeho modelu riadenia jadrového priemyslu k ruskému modelu kapitalistického podnikania neodvratne viedlo k otázke - čo s neziskovými vedeckými ústavmi základného výskumu? V Rosatome vznikla idea strediska „Veľkej vedy“, kde sa mali sústrediť všetky fyzikálne orientované vedecké ústavy, ale Ruská akadémie vied nebola myšlienkou nadšená. Nakoniec sa na úrovni prezidenta a vlády presadila menej revolučná myšlienka previesť oba ústavy do národného centra Kurčatovský inštitút.
Ústav fyziky vysokých energií v Protvine vznikol v roku 1963 prakticky na „zelenej lúke“, presnejšie v hlbokom lese. Jeho hlavnou výskumnou aparatúrou je urýchľovač protónov U-70, ktorý bol v dobe svojho vzniku koncom 60-tych rokov minulého storočia najväčším urýchľovačom častíc na svete. Dodnes je tento zhrdzavený starček využívaný na základný výskum v oblasti subjadrovej fyziky aj na príležitostné projekty v aplikovanom výskume. V prípade zásadnej modernizácie by mohol slúžiť ako výkonná aparatúra práve pre aplikovaný výskum, napríklad pre vývoj nových materiálov, na štúdium biologických štruktúr, výskum v genetike a bol by zaujímavý aj pre vojenský výskum.
Urýchľovač U-70 v Protvine skrytý pod valom zeminy vľavo, experimentálna hala v pozadí, vpravo budovy údržby. Foto E.Kladiva
Ústav fyziky vysokých energií má vo svojom inventári ešte jedno zaujímavé zariadenie – nedostavaný urýchľovač UNK – Uskoriteľnoje nakopiteľnoje koľco – menšieho brata najväčšieho urýchľovača sveta LHC v CERN-e. UNK sa začal stavať koncom 80-tych rokov minulého storočia v lesoch okolo ústavu, ale s príchodom perestrojky a ekonomických problémov Sovietskeho Zväzu bola jeho výstavba pozastavená a nakoniec celkom zrušená. Z projektu ostal čiastočne technicky vybavený podzemný tunel, dodnes udržiavaný ale nevyužívaný, a stovky magnetov povaľujúcich sa v experimentálnych halách ústavu.
Presunom do nového Národného výskumného centra sa zlepší financovanie ústavu a budovanie jeho experimentálnych zariadení. Obnova zašlej slávy ústavu sa bude musieť vysporiadať s prestarnutou štruktúrou 1600 zamestnancov. Mnoho skúsených odborníkov na prevádzku urýchľovačov odišlo do súkromných firiem alebo už zomrelo a mladí vedci a technici sa pre zlé finančné podmienky do ústavu nehrnuli.
Pohľad do vnútra urýchľovača U-70 v Protvine, na obrázku magnety a vákuové rúry, ktorými sú vedené častice k jednotlivým experimentom. Foto E.Kladiva
Ďalším ústavom, ktorý prejde z pôsobnosti „Rosatomu“ do nového výskumného centra je Ústav teoretickej a experimentálnej fyziky (ITEF), ktorý sídli v Moskve v časti Čerjomuški. ITEF sa venuje predovšetkým základnému výskumu v najrôznejších oblastiach fyziky – teoretickej a matematickej fyzike, astrofyzike, fyzike elementárnych častíc, fyzike plazmy, nanotechnológiám, vývoju urýchľovačov a medicínskej fyzike. Ústav bol pôvodne založený na vývoj ťažkovodných jadrových reaktorov pre armádne účely, neskôr sa orientoval aj na ich civilné využitie. V 60-tych rokoch stáli pracovníci ústavu pri zrode urýchľovača protónov na 7 GeV a následne urýchľovača U-70 na 70 GeV v Protvino. Vedci a technici z ITEF boli alebo sú členmi mnohých medzinárodných výskumných skupín na urýchľovačoch v USA, Japonsku, Nemecku a tiež v experimentoch na LHC v CERN-e. V samotnom ústavu pracuje urýchľovač a akumulátor iónov na energiu 700 MeV/nukleón a pracovisko protónovej terapie.
Posledným zo štvorice ústavov je Peterburgský ústav jadrovej fyziky, ktorý sídli v mestečku Gatčino neďaleko Sankt Peterburgu a pracuje v ňom asi 2000 pracovníkov. Venuje sa výskumu v jadrovej a subjadrovej fyzike, neutrónovej fyzike, biofyzike a aplikáciám v medicíne a biológii, okrem iného aj protónovej terapii - liečeniu pacientov úzkym zväzkom vysokoenergetických protónov. Najväčšími experimentálnymi zariadeniami ústavu sú starý protónový urýchľovač (synchrocyklotrón) na 1 GeV a štyridsaťročný jadrový reaktor VVR-M. Ďalej má ústav k dispozícii niekoľko urýchľovačov na energie do 1 MeV pre materiálový výskum, ktoré sa využívajú aj pre metodický výskum (na jednom z nich sa skúmala životnosť dráhového detektora pre experiment ATLAS na LHC). V ústave sa už veľa rokov buduje nový reaktor PIK s vysokou intenzitou neutrónového zväzku 1015 neutrónov/cm2.s a výkonom 100 MW. Práve schválený prechod ústavu do národného výskumného centra zrejme povedie k finálnemu dobudovaniu neutrónového komplexu. Nový reaktor by sa mohol stať druhým najvýkonnejším zariadením tohto druhu na svete.
Ožarovanie pacienta zväzkom protónov v Peterburgskom ústave jadrovej fyziky. Foto www.pnpi.spb.ru/
Nariadenie prezidenta Ruskej federácie ukladá ruskej vláde pripraviť a predložiť federálny zákon o vzniku Národného výskumného centra Kurčatovský inštitút, ktoré bude priamo riadené vládou Ruskej federácie a, čo je ešte dôležitejšie, bude aj priamo financované z ruského federálneho rozpočtu, v rámci ktorého bude mať samostatnú kapitolu. Doteraz Kurčatovský inštitút patril pod agentúru Rosnauka (Federálna agentúra pre vedu a inovácie). Národné výskumné centrum teda nebude podliehať úradníkom z Rosnauky ani podnikateľom z Rosatomu, ani akademikom z Ruskej národnej akadémie. Vzniká vlastne samostatná výskumno-vývojová jednotka, čo je v podmienkach ruskej štátnej administratívy pozitívny krok, keďže peniaze z Kremľa sa na svojej ceste dolu k jednotlivým ústavom nezriedka roztratia na rôzne individuálne aktivity (napríklad na financovanie poradenských a konzultačných služieb za stovky miliónov rubľov, ako ukazuje najnovší škandál v Rosnauke). Tiež je potrebné si uvedomiť, že moderné experimentálne zariadenia jadrovej a subjadrovej fyziky sú natoľko technologicky a finančne náročné komplexy, že na ich vývoj a výstavbu nepostačuje bežné grantové financovanie. Z druhej strany, priame podriadenie vláde môže viesť k posilneniu direktívneho riadenia vedeckého výskumu a možno očakávať aj politické tlaky na výskumné aj technologické smerovanie Národného výskumného centra.
Ďalším zaujímavým momentom nariadenia ruského prezidenta je rozhodnutie o zostavení zoznamu unikátnych experimentálnych zariadení z oblasti jadrovej a subjadrovej fyziky, ktoré sú potrebné pre rozvoj fyzikálneho výskumu v Rusku, čo dáva tušiť pozitívnu zmenu vo financovaní rozvoja a modernizácie existujúcich zariadení a výstavby nových. Mnohé laboratóriá v ruských ústavoch totiž pracujú na zastaralých zariadeniach z 50-tych a 60-tych rokov minulého storočia. Zdá sa, že Rusko sa nechce zmieriť so stavom po páde Sovietskeho zväzu, keď mnoho špičkových ruských vedcov a špecialistov pracuje v zahraničných ústavoch za zahraničné peniaze pre zahraničné výskumné centrá.
