História sledovania počasia
Už praveký človek sledoval počasie a pokúšal sa ho predpovedať z rôznych atmosférických javov, správania sa zvierat, opakujúcich sa prírodných zákonitostí a javov. Neolitické poľnohospodárske kultúry boli životne závisle o počasia a pozorne sledovali jeho vývoj. Dlhodobému záujmu našich predkov o počasie vďačíme za vznik kalendára a rátania času. V starom Grécku v 5 storočí pred naším letopočtom písomne zaznamenávali rôzne atmosférické javy, tzv. parapegma. Obsahovali údaje o prúdení vetrov a zmenách počasia. Najstarší známy spis o počasí - Meteorologica - nám niekedy okolo 340 pr.n.l zanechal Aristoteles. Názov vedného odboru skúmajúceho počasie pochádza z gréckeho „meteora“, čím sa označovali všetky „nadpozemské veci“.
Prostý ľud si v minulosti odovzdával skúsenosti s počasím ústne v ľudových pranostikách. Samotné označenie pranostika pochádza z gréckeho „prognósis“ – predpoveď. Kalendár v tej dobe nahrádzal systém náboženských sviatkov rôznych svätých, pranostiky sa preto vzťahovali k menám svätcov. Zmätok v pranostikách spôsobila zmena juliánskeho kalendára na gregoriánsky aj zmena tzv. liturgického kalendára, kedy boli spoprehadzované dni osláv viacerých svätých. Pranostík existovali tisícky a po vynálezu kníhtlače boli často vydávané samostatne aj ako súčasť kalendárov.
Vedecký prístup k predpovediam umožnil vynález prístrojov na meranie charakteristík ovzdušia. Predovšetkým barometru Italem Torricellim v roku 1643. Sklenený teplomer síce zostrojil ešte v roku 1592 Galileo Galilei, ale až o storočie neskôr ho vylepšil Fahrenheit, aby meranie teploty nezáviselo od atmosférického tlaku. Prvý známy prístroj na meranie vlhkosti sa pripisuje kardinálovi Nichalsovi z Cusy zo začiatku 15. storočia, podstatné vylepšenie pre sledovanie počasia priniesol až vynález vlasového hygrometru v roku 1775 Horaciom Benedictom de Saussure.
Vzniku meteorológie napomohla námorná katastrofa v Čiernom mori v roku 1854, keď vo vojne proti Rusku silná víchrica zničila väčšinu anglického a francúzskeho loďstva. Prvé predpovede počasia organizovalo a využívalo námorníctvo. Začiatkom 19. storočia vznikajú v Európe prvé pravidelné pozorovania počasia v meteorologických staniciach a prvé meteorologické vedecké ústavy v Petrohrade a vo Viedni. V roku 1820 zostavuje H. W. Brandes prvú synoptickú mapu tlaku vzduchu, ale až po 1. svetovej vojne sa stali dôležitým nástrojom predpovedí, keď Nór V. Bjerknes objavil atmosférický front.
Z rokov 1717-1720 pochádzajú prvé pravidelné každodenné merania teploty a tlaku vzduchu na území Slovenska, vykonal ich Adam Reimann v Prešove. Ale až sto rokov po začiatku pravidelných meraní v pražskom Klementínu zakladá Mikuláš Konkoly-Thege v roku 1871 pozorovacie observatórium v Hurbanove, ktoré popri astronomických výskumoch sledovalo aj počasie. Meteorológii sa v službách francúzskej armády venoval aj slovenský rodák M.R. Štefánik.
Prvá vysoká škola pripravujúca odborníkov na počasie vznikla v roku 1930 v Moskve. V Prahe vychádza v roku 1937 prvá učebnica leteckej meteorológie, jej autorom je G. Swoboda. S objavom radaru prichádza počas 2. svetovej vojny aj radarová meteorológia a roku 1946 sa John von Neumann pokúša o prvé matematické modelovanie počasia. Rozvoj kozmonautiky priniesol v 60-tych rokoch minulého storočia meteorologické družice a nástup superpočítačov koncom storočia umožnil globálne modelovanie počasia.
Letecká meteorológia
Letecká meteorológia je aplikáciou vedeckého predpovedania počasia pre potreby lietania, dnes hlavne pre riadenú leteckú prevádzku v civilnom aj vojenskom sektore. Slúži predovšetkým pre zvýšenie bezpečnosti a hospodárnosti lietania a to nielen sledovaním a predpoveďami počasia, ale aj skúmaním vplyvov počasia na správanie sa lietadiel a ich častí v rôznych poveternostných podmienkach. Zo začiatku sa letecká meteorológia vyvíjala súbežne s rozvojom meteorológie aj letectva, ale po prvej svetovej vojne vďaka potrebe bezpečného lietania prevzala iniciatívu a sama výrazne ovplyvnila rozvoj celej meteorológie.
Lietaniu zo začiatku dominovali vzducholode. Pre ich prevádzku zriadili Nemci roku 1911 prvú leteckú meteorologickú službu na svete. Sieť hlásnych miest poskytovala údaje o aktuálnom počasí, ktoré sa vyhodnocovali v ústredí v Lindenbergu a poskytovali leteckému personálu cez sieť pilotných staníc. Už o dva roky neskôr sa k sieti varovania a informácií o počasí pripojili ďalšie štáty vrátane Rakúska. Varovné oznamy a správy o prízemnom počasí sa prenášali prostredníctvom rádiotelegrafie.
Prvá svetová vojna priniesla rozmach leteckej meteorológie. Vo francúzskej armáde zorganizoval francúzsku poveternostnú službu slovenský rodák M. R. Štefánik ihneď po vypuknutí vojny, v roku 1915. Koncom vojny bola zriadená meteorologická stanica leteckého zboru v Klementinu v Prahe, ktorá využívala vlastné merania observatória aj zbierala údaje zo širokého okolia. Po vojne prešla stanica do pôsobnosti československej armády a stala sa základom československej armádnej meteorologickej služby.
Rozvoj civilného letectva prispel k prechodu leteckej meteorológie z armádneho do verejného sektoru. Lietanie sa v bývalom Československu tešilo značnej pozornosti štátu aj podnikateľov. V tridsiatych rokoch minulého storočia kládla aj armáda pri obrane republiky veľký dôraz na letectvo. Súbežne s rozvojom letectva sa rozvíjala aj letecká meteorológia. V 30.-tych rokoch už tvorila leteckú poveternostnú službu pomerne hustá sieť pozorovacích staníc, hliadok a letiskových služobní, bola prevádzkovaná a riadená civilnými aj vojenskými špecialistami, využívala kvalitné spojenie, mapové podklady a najnovšie poznatky svetovej meteorológie.
Predĺženie prvej civilnej leteckej linky Paríž-Praha až do Varšavy si vynútilo v ČSR zriadenie leteckej meteorologickej služby. Ta vznikla roku 1921 na pôde Státního ústavu meteorologického (SÚM, zriadený r. 1919) a bola financovaná Ministerstvom verejných prác. Prvá letecká meteorologická oznamovacia kancelária fungovala od roku 1924 na letisku Kbely pri Prahe, postupne sa oznamovacie miesta budovali na ďalších letiskách – okrem iných aj vo Vajnoroch, Košiciach, Piešťanoch, Užhorode.
Pravidelné hodinové meteorologické spravodajstvo poskytovala služba od roku 1926 formou tzv. národnej leteckej depeše, v roku 1927 začína SÚM vydávať aj letecké predpovede počasia a kresliť letecké poveternostné mapy.
Počas 2. svetovej vojny zabezpečoval leteckú meteorologickú službu na území Slovenského štátu osobitný útvar Štátneho hydrologického a meteorologického ústavu v Bratislave na letisku Vajnory, ktorému velil Ľ. Kukorelli. Po krátkej dobe ho ale preberá nemecká armáda.
Po vojne bola v Prahe obnovená činnosť Státního meteorologického ústavu, ktorý bol roku 1950 zlúčený s ústavom v Bratislave. V roku 1945 začína tiež fungovať obnovená Československá poveternostná služba letecká so sídlom na novom letisku Praha-Ruzyne. Predpovedná služba pre Slovensko prechádza v roku 1951 na letisko v Ivanke pri Dunaji. Od roku 1949 začína vysielať pravidelné správy pre plachtárov Československý rozhlas. V roku 1968 vznikajú v každom štáte federácie samostatné meteorologické ústavy aj národné meteorologické letecké služby.
Výstava v STM Košice
Výstava sa okrem stručnej histórie československej leteckej meteorológie podrobne zaoberá fyzikálnymi veličinami počasia, ktoré sa v leteckej meteorológii sledujú. Z historických zbierok prezentuje výstava rôzne vedecké prístroje a pomôcky, ktorými sa jednotlivé veličiny merajú, sledujú a vyhodnocujú. Na výstave môže návštevník uvidieť aj niekoľko vzácnych prístrojov z pozostalosti M.R.Štefánika (ktorého 130. výročia narodenia si počas výstavy pripomenieme).
Na ďalších paneloch sa návštevník dozvie viac o nebezpečných poveternostných javoch, ako sú búrky, blesky, námraza alebo vzdušné turbulencie, o fungovaní leteckej meteorologickej služby, kódoch, informáciách a správach, ktoré používa a ktoré poskytuje letecká meteorologická služba prevádzkovateľom v leteckej preprave. V improvizovanom kinosále si môžu záujemcovia pozrieť videofilmy o prepojení počasia a lietania.
Aj keď obsah výstavy sa zdá byť úzko odborný, môže zaujať aj širokú verejnosť práve prepojením s predpoveďami počasia aj bezpečnosťou leteckej dopravy. Výstava môže tiež pomôcť žiakom základných a stredných škôl pri prvom oboznámení sa aj pri rozšírení vedomostí z odboru meteorológie, poskytnúť hlbší pohľad na zložitosť procesu získavania predpovedí počasia, osobitne pre vyššiu bezpečnosť lietania na Slovensku.
Odbornými autormi výstavy sú Ing. Miroslav Hájek, Ing. Peter Ondreják z Múzeum letectva STM a RNDr. Jana Mešterová z STM Košice. Odborným konzultantom bol Ing. Pavel Kandráč z Leteckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach. Graficky výstavu spracovali Mgr. Zuzana Šullová a Juraj Retter z STM Košice.
Výstava je k videniu na prízemí Slovenského technického múzea v Košiciach na Hlavnej 88 do 22. augusta 2010, neskôr sa stane súčasťou trvalej expozície v Leteckom múzeu STM pri košickom letisku.
Zdroje:
Karel Krška: Milníky Československé a české letecké meteorologie
M. Hájek, J. Mešterová, P. Ondreják: Výstava Letecká meteorológia v STM Košice, 2010.
