Pár minút v Turecku …
Vystupujeme večer na vzdialenejšom letisku Sabiha Gokcen, ktoré leží v Ázii, avšak, iba hodinku od Istanbulu. Ten pocit, že ste dve hodiny predtým boli v Európe a už ste v Ázii je magický. Vďaka perfektným značeniam transfer do mesta nachádzame behom pár minút. Nasadáme do autobusu – otobusu po turecky, ktorý nás zavezie do centra “diania”. Míňame hneď niekoľko majestátnych mešít ale po kebap shope ani stopy. Jedia to tu vôbec?
Jedia…ale…
Naša prvá zastávka bola pochopiteľne v kebap shope, ktorých bolo na rušnej ulici, kde nás vysadil autobus, hneď niekoľko. Nemárnili sme čas hľadaním, vošli sme hneď do prvej reštaurácie, kde nás s úsmevom vítal jeden z mnohých zamestnancov reštaurácie. Objednávame si kebap, otázka aký, ani nepadla. Majú iba jeden, jahňací. Po prvom zakusnutí nám bolo jasne že kebap z obchodnej v Bratislave by sotva nejaký Turek zjedol s úsmevom na tvári.
Sto ľudí sto chutí. Ten “náš” je ale lepší.
Po večernej prechádzke do hotela si líhame do postele s prianím, nech je už ráno a my môžme ísť objavovať.
Druhý deň…
Na druhý deň sa budíme o 6 ráno na modlitby z miestneho rozhlasu, ktorý bol ako naschvál presne pod oknami nášho hotela. Po chvíľke zdesenia ďakujem za ranný budíček a možnosť pozrieť si mesto hneď z rána.
Netrvalo dlho…krátka prechádzka k nádhernej mešite Sultan Ahmet – modrá mešita, ktorá vôbec nie je modrá ale aj to stačilo na to, aby táto mešita prebrala slávu svojej “staršej sestre” mešite Hagia Sophia a my sme boli “in love”.
Prívlatok mystické, romantické, orientálne má Istanbul právom. Okolo mešity pobehujeme s foťakom v ruke zprava, zľava a neveriacky krútime hlavou nad tou krásou. Ako toto mohol postaviť človek v 16. storočí?
V našom objavovaní pokračujeme ďalej. Naše túlavé topánky nás zavedú do Topkapi Paláca, v ktorom v čase jeho najväčšej slávy bývalo až 3 tisíc rezidentov.
Ďalšia zastávka Egyptský trh, jasáme nad výberom všetkého možného, to ale ešte netušíme, čo nás čaká zajtra v Grand Bazáre.
Náš deň ukončíme prechádzkou na Taksim square, ktoré sa stalo akýmsi centrom istanbulského moderného európskeho spôsobu života. Dostať sa tam musíme cez rušnú štvrť a známy 1,5 kilometrový bulvár Istikal Avenue, krorý by mohol počtom reštaurácii, obchodov a kín konkurovať aj známej 5tej avenue v New Yorku.
Na tretí deň
Budíme sa s ľúbozvučnými tónmi Islamských modlitieb, ktoré dookola opakuje z miestneho rozhlasu jeden z veriacich. Trochu smutne pozeráme cez okno na neutíchajú dážď, ale ani ten nás neodradil užiť si náš posledný deň v bráne Ázie a perle Orientu. Smútok netrval dlho.
Naše kroky viedli do “chrámu” všetkých nákupných maniačok. Grand Bazar. Vyše 1200 obchodov na 45 hektárov 12 hlavných budov s 22 bránami. Zamestnaných je tu približne 20 tisíc ľudí. A my sme nenašli ani jedného, ktorý by sa otravnosťou dal čo i len trošku prirovnať obchodníkom v Egypte. Aj vďaka tomu boli nákupy príjemné. Fejkami sa to tam len hýrilo, my sme si však zgustli na tom, že pod jednou strechou nakúpime všetky suveníry a darčeky známym.
Najlepšie miesto, kde zakončiť predĺžený víkend .
