Veľkonočné sviatky majú niečo spoločné s Vianočnými. Spoločné je to, že v posledné dni pred sviatkami máme na Slovensku preplnené obchody. Hlavne tie s potravinami. Vychádza to aj z povahy nášho národa, že sme štedrí a radi robíme radosť druhým, hlavne blízkym.
V uplynulé dni som bol účastníkom jednej udalosti, ktorá sa ma dotkla. Čakal som v obchode na chlieb a predo mnou kupovala starenka sladkosti pre vnúčatá. Predavačka jej ukázala viacero druhov, väčšie, menšie, farebnejšie. Táto situácia trvala krátko, ale bolo mi z nej smutno. Starenka mohla očividne kúpiť väčšie čokolády, ktoré boli výhodnejšie, ale boli o 10 centov drahšie ako iné malé čokoládky. Starenka si nakoniec vybrala tie najlacnejšie a opatrne z peňaženky vytiahla drobné zo svojho dôchodku.
Myslím, že starenkine vnúčatá budú mať v pondelok radosť z toho, že si niečo vyšibú. Nebude toho veľa, ale prajem si, aby si to vážili. V Evanjeliu sa hovorí, že kto dá síce málo, ale to čo dal, je všetko čo mal, tak dáva oveľa viac ako ten kto dá veľa zo svojho prebytku.
Systém, ktorý na Slovensku momentálne funguje je nespravodlivý. Nespravodlivý je hlavne voči dôchodcom, tým, čo celý život odpracovali a posledné roky svojho života musia trieť biedu lebo majú príliš málo peňazí na živobytie, majú nízke príjmy, nízke dôchodky. Najviac finančne postihnutí sú staro-dôchodcovia a táto spoločnosť im je veľa dlžná. V krátkom čase potrebujeme nutne vyriešiť tento problém a tak im aspoň trochu skrášliť jeseň života.
Už túto nedeľu bude kresťanská slávnosť Vzkriesenia, avšak kedy budeme sláviť vzkriesenie našej ekonomiky zatiaľ nie je isté.
