U všetkých už matiek som si overovala, či to fakt po pôrode príde samo a oni mi s istotou povedali, že áno.
Tehotenstvo prebiehalo bez komplikácií, všetko bolo v poriadku a ja som si povedala prečo by nemalo? veď som zdravá žena, športujem, celkom sa zdravo stravujem...a mám do 30...síce len dva roky, ale mám!
Celé tehotenstvo som pracovala, pretože som workoholička..práca učiteľky a psychologičky v škole ma baví, bola som šťastná. Bolo mi smutno, keď som musela odísť. Preliezla som Prielom Hornádu a vyšla nejaký vrch u Kuchyne- neviem ako sa to volalo..
Týždeň pred nástupom na materskú som si "konečne" zbalila, ale iba provizórne! tašku do pôrodnice. Vraj keby náhodou. Smiala som sa. Veď mám ešte šesť týždňov. Stále som si hovorila: Už nech to je, chcem sa vyspať na bruchu...(to som ešte netušila, že teraz by som za spánok akokoľvek inak dala čokoľvek :-D)
A ono to bolo....
Materskú som si užila až jeden deň! Nič pripravené, nič kúpené....a začína sa kolotoč....kolotoč najhorších chvíľ môjho, nášho života...
Stále som počúvala negatívne hodnotenia na Skalickú nemocnicu..nikdy som to neriešila-lebo sa ma to netýkalo...teraz môžem priliať aj ja!!
Keď mi začala odtekať pomaly plodová voda, tak ma pani sestrička v ambulancii pol hodinu pred koncom služby vpustila do kabínky. Tam som stála vyzlečená 15 minút- voda mi stekala po stehnách...a potom mi s "úsmevom" oznámila, že už končia a mám ísť na tretie poschodie..
Na treťom poschodí mi pani vrchná povedala, že som si vybrala veľmi zlý deň, lebo majú veľa práce...potom prišla vraj pani doktorka a spýtala sa ma odkiaľ viem, že mi odteká plodová voda...NO NEVIEM!!preto som prišla...vraj to nie je voda...sestrička sa však utvrdila, že som "len" z Holíča- čo je 7 km a keby niečo tak to stíham....začala som mať strach..
Keď ma o pol noci v ten deň prebudila kaluž pod zadkom začala som veľmi stresovať...manžel ma zaviezol do nemocnice a pani vrchná sa pousmiala: "Tak bola to voda..." no comment
Noc som strávila v nemocnici na infúzii. Ráno sa ma rozhodli previesť do Trnavy, vraj je malá maličká a oni ju tam nechcú.....
Celý deň som nič nepila ani nejedla a to som bola stále tehotná!!prišla som do TT a pýtam sa sestričky, či tu majú nejaký bufet alebo také niečo...vraj majú ale ja aj tak nikam nemôžem ísť..tak ma nechali tak..
dva dni som bola na infúziách aby mi napichali nejaké injekcie pre rozvoj pľúc dieťaťa...bola som celkom v pohode..ved už je to 34 týždeň, skoro 35, to je v pohode..
Nebudem to rozpisovať, rodila som nakoniec akútnou sekciou a poviem Vám- celkom hrozný zážitok...a to nehovorím, čo bolo po tom...keď na mňa sestrička hneď ako ma priviezli na izbu po operácii vybafla, či mám vlastnú vodu na pitie..
okrem toho, že som bola úplne nahá a nehybná a očumovali ma nejakí študenti strednej zdravotnej školy, tak ma tie milé sestričky išli postaviť po cisárskom asi 4 hodiny, vraj sa to tak robí....ledva som sa posadila na posteli a oni na mňa kričali, že som neschopná...na chvíľku som sa postavila...a spadla späť na posteľ..
potom som počula ako si hovoria, že ma mali zdvihnúť až za 3 hodiny...
to je všetko nepodstatné....dôležité je, že prišla ELLA...a všetko sa začalo
