Niektorí si na pani Nudu privykli, iní sa jej bránili silou mocou.
Pani Nuda si poletovala po svete a čakala na vhodný objekt, na ktorý by sa dalo sadnúť a skomplikovať mu život. Nakoniec si vybrala malé dievčatko Lauru. Laurika sedela na prázdninách u svojej starkej. Vtom ako si na ňu sadla Nuda, dievčatko začalo vykrikovať, že k starkej už viac nepríde, pretože nemá žiadne hračky, iba staré a drevené z roku 5. Chúďa starká sa hneď snažila zmierniť situáciu. Mala Lauriku veľmi rada, bolo to jej zatiaľ jediné vnúča. A čo by robila, keby ani to k nej už viac neprišlo? Bola by veľmi smutná. Navrhla preto dievčatku, či by sa nezahrali Človeče, nehnevaj sa. Laurika nebola nadšená, ale napokon súhlasila. Pani Nuda sa však ani pri hraní Človeče, nehnevaj sa nepustila dievčatka a naďalej ju držala ako kliešť. Preto dievča začalo znova vymýšľať. Navyše hru aj tak prehrávalo. Začala vykrikovať, že starká podvádza a nemá ju rada. Starkú to veľmi zranilo. Hoci Lauriku presviedčala o svojej pravde, že taká je hra a závisí len od šťastia a šikovnosti, Laura si stále rozprávala len to svoje. Tak starká rozmýšľala, čo jej sily stačili... Navrhovala dievčatku prechádzky, domino, pexeso, stavanie z kociek a plno iných zaujímavých hier. Nič sa však dievčatku nepáčilo. Starká sa chcela dievčatku venovať, ale keď videla, že to nejde spýtala sa, či si aj dnes doniesla tablet. Dievča zvýsklo od radosti a utekalo do ruksaku po tablet. Starká mu naťukala bezpečnostný kód a dievčatko si zaplo hru. Angry birds. Starká si síce mohla porobiť doma povinnosti, poutierať prach, vyprať, umyť, utrieť poličky, ale ona chcela venovať radšej čas dievčatku, tak ako jej ho venovala jej starká, prastarká, rodičia.
Pani Nuda sa rozhodla, že dosť dlho sedela na dievčatku, tak sa porozhliadla okolo seba a zbadala v kúte sedieť starkú. Vzlietla a pristála na starkej. "Och, čo teraz budem robiť ja," pomyslela si starká. Tak naďalej sedela, rozmýšľala a driemala. Takto tam presedela aj nejakú hodinku. Potom však precitla a rozhodla sa konať. "Zase ma tá potvora Nuda okabátila," vykríkla starká nahlas. Dievčatko pri tablete sa naplašilo: "Starká, čo ma plašíš?" Starká pokrútila hlavou, ona nechcela Lauriku naplašiť. Ale pani Nudu vyplašiť. Rozhodla sa konať. Zobrala Laurike tablet z rúk. Už na ňom aj tak strávila veľa času a škriabala si oči. "Štípu ma oči," začala sa sťažovať Laura. "No jasné, teraz si spokojná pani Nuda? Takto nás okabátiť, už sa viac nedáme," vravela starká. Laurika ničomu nechápala, myslela si, že starkej šiblo. Starká však vedela, čo robí. A to sa jej aj podarilo. Vyhnala pani Nudu zo svojich staručkých pliec. "Konečna nuda pominula," pomyslela si. Už s ňou mala skúsenosti za svoj dlhý život. Pani Nuda odletela do neveľkého kraja a striehla na ďalšie obete. Starká s Laurikou začala robiť generálny poriadok v starkinom neveľkom domčeku. Unavené po dvoch hodinách spokojne zaspali a sníval sa im obom pekný sen:
Bol krásny slnečný deň a Pani Nuda sa opäť rozhliadala po svete a čakala na svoju obeť. Čakala celý deň, no nikto sa nenašiel. Každý vykonával nejakú zmysluplnú činnosť, dokonca aj pecivál si neváľal šunky na peci, ale vyzametal celú kuchyňu a vyčistil pec. Celý, celučičký svet bol bez nudy. A nuda viac už nebola potrebná, skončila sa jej služba. Aj ľudia, čo oddychovali sa už viac nenudili, pretože sa naučili aktívne oddychovať, relaxovať. Dokonca boli viac oddýchnutí, ako keby sa len tak dívali do stropu a "oddychovali". Na svete nebolo viac ľudí, ktorí potrebovali nudu ako výhovorku, závislých ľudí, ktorí z nudy hrali hry na počítači, či tablete, ľudí, ktorí využívali nudu na to, aby sa mohli napiť z alkoholu, ľudí, ktorí užívali drogy, ľudí, ktorí sa z nudy prejedali výborným jedlom. Bol to zázračný svet. Ale aj krásny sen.
Keď sa starká s Laurikou prebudili, pozreli sa na seba a už viac si nemuseli nič hovoriť. Vedeli, že sa im sníval ten istý krásny sen. O zázračnom svete, ktorý bohužiaľ nikdy nebude, ale oni vedeli, že stačí keď oni nedovolia Nude zvíťaziť. A to aj po celý svoj život robili. Bojovali a Pani Nuda si na nich už nikdy nesadla. Laurika to učila aj svoje deti, tie to učili svoje deti, a tak to pokračovalo z generácie na generáciu. Pretože pochopila, že Nuda nič dobré nestvorí a treba sa s ňou popasovať. Pretože jej následky nikdy nie sú dobré. A tak žila krásny, aktívny a vyrovnaný život. K starkej chodila najradšej, pretože ju naučila to najdôležitejšie - Nuda nikdy nezvíťazí, ak jej to sami nedovolíte.
