Pred mesiacom sa mi narodil bratranec. Krásny chlapček. Samko Rudolf.
Po Samkových troch týždňoch sa rozhodli prísť nás pozrieť a ukázať svoj prírastok. Starká, ktorá býva u nás bola u nich, tak by ju aj doviezli domov. Podvečer mali vyraziť. V ten deň boli tie veľké dažde po celom Slovensku.
Samkov otecko bol v robote a cestou z roboty išiel v Bratislave cez podchod plný vody, ledva prešiel ale prešiel. Jedno auto tam ostalo stáť, tak neváhal a pomohol mu von z tej veľkej mláky. Keď išiel znova on cez podchod už neprešiel. Voda po kolená, čo teraz? Našťastie sa otočilo auto, ktoré on vytiahol a teraz vytiahli oni jeho. Ešte, že dobrí ľudia existujú.
Prišiel domov, zaparkoval, išiel po rodinku a hor sa na návštevu. Keď už všetci prišli k autu, ďialkové zamykanie nefungovalo. Vôbec sa mu nedalo odomknúť. Kľúčom sa mu dal odomknúť len kufor, tak sa snažil preplaziť cez kufor dopredu a naštartovať, ale to začalo pípať. Muselo to vyzerať komicky. Tak nič, zobrali sa hore do bytu a vybaliť. Nikam sa nepôjde.
Samkov otecko išiel teda nakúpiť do potravín, že si niečo uvaria, keď teda nikam nejdú. Stretol kolegu z roboty, posťažoval sa mu, čo sa mu stalo. Jeho kolega má rakovinu. Dal mu kľúče od jeho auta a povedal nech si ho požičia, že on prejde domov aj pešo.
Toto gesto mi prišlo veľmi symbolické a krásne. O tom, že práve pokorní a dobrí ľudia tvoria naozajstný svet. Naozajstný svet, aký by mal byť. Plný lásky a dobra.
