Je v nich v diaľke Hvar, Brač aj Krk, ovešaný pikolík v bielej košeli s vyhrnutými rukávmi a od slnka vypálenou tvárou i rukami pohybujúci sa šikovne ako lasica medzi plážujúcimi dovolenkármi ponúkajúc šišky a maslinovo ulje, je v nich tiež miestny vypracovaný playboy hore bez frčiaci za kamarátmi na otravne pradúcom skútri zanechávajúc tú často podmanivú vônu spáleného benzínu, nechýba v nich poriadna "kugla" zmrzliny za šesť a na konci promenády len za päť kún, je v nich neodmysliteľná večerná špacírka popri pláži končiaca chrumkavou rybou na "žaru" s bielym chlebom a ako na potvoru hneď vedľa pri stole okolo tanierov s nedojedenými okrajmi pizze pobehujúce kolónie roztopašných nemeckých detí. Také sú už raz ony, tie dalmatínske "pjesme za dušu".
Na chorvátskom pobreží vyhrávajú a nikomu neprekážajú. Zatúžil som si pre seba ukradnúť a nasať aj doma, u nás na Slovensku, aspoň virtuálny kúsok tej atmosféry, pre ktorú sa k Jadranu ročne vyberú státisíce z nás. Podarilo sa. Teraz už lepšie viem, kto je fúzatý šesťdesiatnik Mišo Kovač a kto legendárny Dražen Zečič. A - zostavil som si vlastnú top päticu hitov, ktoré ochladia telo a nakŕmia dušu aj v júlových panelákovo-kancelárskych tridsiatkach bez klímy. Páčia sa mi však aj mnohé ďalšie. Hvala za ne.
1. Mišo Kovač - Ti si pjesma moje duše
2. Dražen Zečič - Sedam godina (Sedem rokov)
3. Davor Borno - Vagabundov Sin
4. Dražen Zečič - Nitko nema dva života (pa nemam ni ja )
5. Vinko Coce - Ribari
(Venované Jožovi.)
