Keď chceme poznať pravdu, musíme vychádzať nielen z individuálnej skúsenosti, alebo vnímania jedného človeka, prípadne malej skupinky ľudí, ale musíme sa na vec pozrieť zo širšieho pohľadu.Čo je to závislosť?Závislosť je duševná choroba. Dnes už neplatí rozdelenie závislosti na fyzickú a psychickú. Celá je chápaná ako ochorenie duše, ktoré súvisí so zmenami v mozgu človeka, ktorý na ňu ochorie. Je charakteristická zmenami v myslení, cítení a správaní, ktoré si najskôr všimne okolie človeka, než sám závislý. Lekári ju diagnostikujú, tak ako všetky iné choroby podľa najnovšej klasifikácie chorôb: MKCH 10 (Medzinárodná klasifikácia chorôb, 10. revízia). Na to, aby lekár mohol diagnostikovať u pacienta prítomnosť závislosti, musí stav pacienta spĺňať najmenej tri zo šiestich daných kritérií a to v priebehu posledného roka.Sú nimi:1.Silná, neodolateľná chuť užívať látku (v našom prípade marihuanu),2.Strata kontroly, teda človek nie je schopný mať plne pod kontrolou to, kedy začne užívať, koľko toho užije a kedy s užívaním prestane. Jednoducho povedané, užíva viac a častejšie, než by pôvodne chcel.3.Vývoj tolerancie, teda jednak telo znesie viac ako na začiatku a jednak potrebuje väčšiu dávku na dosiahnutie takého stavu, aký vedel dosiahnuť predtým s menšou dávkou. Toto niekedy býva u marihuany obrátené.4.Abstinenčný stav po vysadení látky, ktorý je pri marihuane charakteristický stratou chuti do jedla, nespavosťou, nervozitou, podráždenosťou až agresivitou a pod.5.Stále väčšie zanedbávanie iných pôžitkov, záujmov a časom aj povinností na úkor času venovanému užívaniu marihuany, jej zháňaniu či pestovaniu a zotavovaniu sa z jej účinkov.6.Napriek tomu, že človek vidí, aké problémy mu užívanie spôsobuje (napr. v škole, v rodine, v práci), nie je schopný s tým prestať.Závislosť od marihuanyAko teda sami vidíte, odpoveď je áno, je možné, aby sa človek stal závislým od marihuany. Možno ste v diagnostických kritériách našli aj niekoho známeho, rodinného príslušníka, či nebodaj sami seba. Stráca potom iné záujmy, často sa zhorší v škole, lebo marihuana okrem iného negatívne ovplyvňuje pamäť, stráca motiváciu na sebe pracovať, rozvíjať sa, zdokonaľovať sa a tak duševne „zakrpatie“. Často má smelé plány, ale nikdy ich nezačne uskutočňovať. Skoro stále je „vymletý“ - nesústredený a domotaný. Niekedy má aj halucinácie (vtedy my mal okamžite navštíviť lekára). Často má choroby dýchacích ciest, viac kašle ako ostatní. Takisto sa zvyšuje riziko infarktu (v prvú hodinu po fajčení marihuany) a rakoviny a to nielen dýchacích ciest. Čím skôr ľudia začnú pravidelne fajčiť marihuanu, tým viac sa vytvára priepasť medzi nimi a ich rovesníkmi, ktorí marihuanu nefajčia – zaostávajú v profesionálnom rozvoji, vzdelaní, pracovnej kariére.Stane sa každý závislým od marihuany?Hocikto sa môže stať závislým, ale na druhej strane nemusí. Existuje veľmi veľa ľudí, ktorí marihuanu vyskúšajú a nestanú sa od nej závislými, „nenamotajú“ sa na ňu. V skutočnosti je pravdepodobnosť stať sa závislým od marihuany pomerne malá. Ale riziko tam je. A keď sa to už raz stane, nie je to pre človeka a jeho ďalší život zanedbateľné. Druhá vec je, že žiadny zdravotník by vám marihuanu fajčiť neodporúčal, lebo to je skutočne viac rizikové pre zdravie ako prospešné. Je pravda, že sa z konope dajú extrahovať aj mnohé liečivé výťažky, ktoré pomáhajú chorým ľuďom, rozhodne ale pri fajčení táto rastlina môže narobiť skôr viac škody ako osohu. Ďalšou vecou sú riziká vyplývajúce z momentálnej nezákonnosti rastliny, čo však už nie je vecou zdravotníkov.A čo keď človek už je závislý od marihuany?Môže sa ísť liečiť. Napríklad v Centre pre liečbu drogových závislostí v Bratislave, kde pracujem, existuje pre takýchto ľudí špeciálny liečebný program – skupinové sedenia, kontroly u lekára, atď. A pre mnohých funguje. Dokonca som sa dopočula, že aj mnohé terapeutické komunity berú ľudí, ktorí mali veľké problémy so závislosťou od marihuany.Na záverJe vecou presvedčenia a ochoty riskovať, či človek marihuanu vyskúša, prípadne ako často sa ju rozhodne užívať. Je však sebaklamom myslieť si, že závislosť od nej neexistuje, prípadne, že žiadne problémy nespôsobuje. To by bola idealizácia. Nič v živote nie je zadarmo. Platí sa aj za pôžitky z čokolády, či bungee jumpingu.Na druhej strane často si myslím, že by sa malo najmenej rovnako veľa, ak nie viac pozornosti venovať rizikám užívania alkoholu, ktorý nám škodí a zabíja nás ešte častejšie a vo väčších počtoch ako marihuana. Niekedy je marihuana naozaj démonizovaná, čo v dušiach mladých ľudí vyvoláva nedôveru v informácie, ktoré dostávajú a často aj opačnú reakciu, pretože je prirodzenosťou mladosti protestovať, riskovať a skúšať hranice a potom si niektorí marihuanu veľmi idealizujú. Marihuana nie je vôbec celkom neškodnou, ale nie je realistické ani stavať ju na roveň heroínu, či kokaínu.Dalo by sa konštatovať, že závislosť samotná nie je najväčším rizikom marihuany. To, že si človek pokazí život ďalšími problémami spojenými s jej užívaním je väčším rizikom, hlavne ak sa na to pozrieme z dlhodobejšieho pohľadu.
Existuje závislosť od marihuany?
Marihuanu, či konope, „trávu“, „ganju“ alebo produkt z nej, hašiš, minimálne vyskúšalo veľké množstvo ľudí. Čísla z prieskumov o užívaní drog na Slovensku naznačujú, že počet Slovákov, ktorí ju aspoň raz za život vyskúšali môže byť okolo milióna. Veľa sa diskutuje o tom, či fajčenie produktov z konope môže spôsobiť závislosť. Zarytí obhajcovia tvrdia, že nie, veď keď ju na nejaký čas prestanú fajčiť, nedostavia sa také silné abstinenčné príznaky, ako napríklad po heroíne. Naopak zarytí odporcovia vyhlasujú, že marihuana závislosť spôsobuje. Aká je vlastne pravda?