Je známe, že NHL sa nehrá. Množstvo ľudí tým prichádza o prácu a teraz nehovorím o dobre zabezpečených hokejistoch, funkcionároch či agentoch. Maséri, tréneri, upratovačky, údržbári, rolbári a mnohí bežní pracovníci, ktorí sa motajú okolo štadiónov, momentálne trpia kvôli tomu, že pár múdrych hláv sa nedokázalo dať do kopy a nedokázalo vymyslieť riešenie, ktoré by lockout zastavilo. Pre každého súdneho jedinca je situácia riešiteľná, ale pre tých hlavných je to začarovaný kruh. NHLPA (hráčska asociácia) sa nevie dohodnúť s Bettmenovou NHL na peniazoch. Nečudujme sa však, veď štrajk vlastne ani o ničom inom byť nemôže.
Médiá nemajú v rámci hokeja o čom písať (európske súťaže sú pre kanadské a americké denníky len niečím, čo síce funguje, ale netreba tomu venovať priestor), samozrejme až na spomínanú výluku. Kanadský Calgary Sun priniesol dôvod, prečo sa vlastne NHL nehrá. Je ním dvanásť hokejistov, ktorých platy sú až také vysoké, že to nedovoľuje, aby najlepšia hokejová súťaž sveta prebiehala, tak ako po minulé roky. Podľa vyššie uvedeného denníka hráči ako Sakic, Yashin, Holik, Thorton, Samsonov, Jágr, Gratton, Lapointe, Le Clair, Fedorov, Theodoe, Giguere sú tými, ktorí by mali mať pre pokoj v súťaži nižšie platy. Pozrime sa teraz bližšie na to, ako títo hráči zarábaju:
Joe Sakic, hráč Colorado Avalanche sa v ´97 stal stredobodom záujmu New York Rangers, ktorí sa vtedy snažili dokázať, že s peniazmi sa dá hocičo, aj kúpiť hráča Sakicovho formátu. Výsledok bol taký, že sa to nepodarilo, ale Colorado, aby si uržalo svojho kapitána, muselo ponuku vyrovnať a tým ovplyvnilo platy ďalších hráčov, veď Lindros, ani Kariya si nepripadali, ako horší hráči a tak Philadephia zaplatila pvému menovanému za dvojročný kontrakt 16 miliónov dolárov a Anaheim svojmu kapitánovi, tiež za dva roky, o dva milióny menej. Sakic z toho nevyšiel o nič horšie, skôr naopak. 21 miliónový príjem plus 15 miliónový bonus počas trojročného kontraktu, nebol určite zlý.
Dvojku v tomto rebríčku predstavuje Alexei Yashin, ktorý podpísal zmluvu na 87 miliónov dolárov. Tieto dostane počas desaťročného kontraktu s New York Islanders. Ostrovania sa v 1997 zmietali vo finančnej kríze, ktorú vyriešil príchod nového majiteľa a tým sa na svetlo sveta dostali vysoké ambície newyorského klubu. Tieto podnietili posilnenie kádra, ktorého súčasťou bol aj spomínaný príchod hráča, ktorý zase až takou hviezdou nebol. Je to však jedno, peniaze má a to je hlavné.
New York Rangers sa "preslávili" aj ponukou pre Bobby Holika. Defenzívne ladený útočník, ktorý v drese New Jersey podával dobré, ale nie najlepšie výkony, sa stal hráčom Rangers po tom, ako jeho zamestnávateľ nevyrovnal ponuku Cablevision (majitelia NYR) a tak kľúčový hráč NJD putoval do Madison Squarre Garden.
Opäť tu máme rok 1997 a v rámci neho ďalší príklad, ako sa dostať k peniazom. Joe Thorton a Sergej Samsonov, v tom čase nováčikovia, podpísali s Boston Bruins kontrakty zodpovedajúce ich veku. Výnimkou oproti ostatným takýmto bol fakt, že ich agenti obišli dohodu medzi hráčmi a klubmi a do kontraktov im zakomponovali mastné bonusy. Thorton si tak v treťom roku pôsobenia mohol na svoje účet pripísať 2,4 milióna dolárov. S prázdnymi rukami nezostal ani Samsonov a 1,6 milióna dolárov je tiež pekný peniaz.
Zostaňme v tom istom roku. Sergej Fedorov, vtedy hráč Detroit Red Wings sa s Carolina Hurricanes skoro dohodol na 38 miliónoch dolárov, keby do toho nezasiahlo vedenie Detroitu a ponuku nevyrovnalo. Fedorov sa tak nikam nemusel sťahovať a všetci boli spokojní, teda až na majiteľov Red Wings.
Medzi najlepšie platenými hráčmi nemôže chýbať ani, asi najlepší český hokejista. Jaromír Jágr opustil Pittsburgh, kvôli peniazom a aj kvôli tomu, že ho už nebavilo vkuse zostávať pred bránami play-off. Rozhodol sa pre Washington, ale tu sa dlho neohrial, pretože defenzívne poňatie mu nie príliš sedelo. Tak sa vydal za ziskom trofejí. Tie si totiž sľubovalo vedenie New York Rangers, ktoré, ako sme sa už mohli presvedčiť, neváhalo vyhodiť nejaký ten miliónik navyše. Jágr ich zobral 88 za osem rokov hokeja v drese, ktorý má slobodnú sochu na hrudi.
Philadelphia Flyers naváhala zaplatiť Chrisovi Grattonovi, ktorý pred tým neodohral viac, ako jednu dobrú sezónu, ročný plat vo výške 3,3 milióna dolárov. Päť ročný kontrakt znel na 16, 5 milióna, ale ani to neznamenalo, že by bol Gratton nejaký výnimočný hráč. Flyers ho v nasledujúcej sezóne vymenili a bolo hotovo.
Boston ponúkol Martinovi Lapointovi (Detroit) štvorročnú zmluvu a 20 miliónov k tomu, aby mu pomohol v liečení streleckej potencie. Hokejista nakoniec očakávania nenaplnil, keď v troch po sebe idúcich sezónach dal 17, 8 a 15 gólov.
Úplne iným bol John LeClair, ktorý odohral skvelých päť sezón a lepší kontrakt nebol ničím neočakávaným. 45 miliónov na päť rokov bol však pre 32 ročného hráča, ktorého trápil chrbát, dosť nepremysleným krokom. Či si vedenie spytuje svedomie ukazujú aj štatistiky nasledujúcich dvoch rokov, v ktorých strelil, inak trojnásobný päťdesiatgólový strelec, najskôr 25 a potom 23 gólov.
Nebudeme ale hovoriť len o strelcoch. Brankármi, ktorí si naplnili vrecká sú Jose Theodore (Montreal Canadiens) a Jean - Sebastian Giguere (Anaheim Mighty Ducks). Theodore si lepší kontrakt vyslúžil svojou hrou, keď v sezóne 2001/2002 získal Hartovu aj Vezinovu trofej. 16 miliónov dolárov (za tri roky) mu však umožnili dostať sa v ďalšej sezóne medzi brankársky priemer. Sťažovať si na plat nemôže ani brankár Anaheimu. Giguere so svojou štvorročnou zmluvou na 19, 5 milióna, je tiež iba jedným z mnoha kvalitných, ale nie nadpriemerných brankárov. Zmluvu si vybojoval po tom, ako v sezóne 2002/2003 priviedol svoj tím až do finále Stanley cupu.
Tu je teda pohľad na previnilcov, ktorí svojimi nárokmi dokázali priviesť NHL až do dnešnej podoby. Takýchto hráčov je v reále oveľa viac. Hašek, Weight, Sundin, Comrie sú len jednými z mnoha hráčov, ktorí využili nedokonalé pravidlá ohľadom prestupov. Obviňovať hráčov by však bolo veľmi jednoduché. Chyba je skôr v systéme súťaže, ktorý hráčom dovoľuje zažiadať si o plat, na výške ktorého nezáleží. Majitelia klubov sa momentálne v spolupráci s Gary Bettmanom (riaditeť NHL) pokúšajú niečo, na nimi vytvorených pravidlách hry zmeniť. Vôbec im nepripadá smiešne, ani hlúpe to, že chcú od hráčov, aby neplnili stanovy, ktoré sami vytvorili. NHL stojí, rokovania o jej začiatku tiež. Až najbližšie dni ukážu, či sa najlepšia hokejová súťaž vôbec začne. Určite si to neprajú európske tímy, ktoré momentálne disponujú veľkým počtom zámorských profesionálov, prajú si to však v úvode spomínaní maséri, údržbári, upratovačky ..., ktorým lockout nečakane vstúpil do životov a narozdiel od dobre platených hokejistov a funkcionárov sa ich tento problém dotýka bytostne.
