Nie je žiadnou novinkou, že tréner nemeckej futbalovej reprezentácie Jurgen Klinsmann určil do pozície tímovej jednotky pre blížiace sa MS Jensa Lehmanna. Tou nie je ano fakt, že to dosť pohlo psychikou jeho úhlavného rivala Olivera Kahna. Pozrime sa na teraz na to, čo oboch brankárov spája, ale aj rozdeľuje.
Jens Lehmann
Prvý z protagonistov kauzy, ktorú nemecké médiá prepierajú už niekoľko mesiacov má meno Jens Lehmann. Hneď po jeho vyslovení treba pripomenúť, že v súčasnosti 36. ročný gólman toho v porovnaní so svojím sokom v kariére veľa nevyhral, veď okrem zisku pohára UEFA (Schalke 1997) a ligového titulu (Dortmund, 2002), má na svojom konte ešte FA cup (Arsenal, 2005) a titul anglického ligového šampióna (Arsenal, 2004), ktorý ale získal bez toho, aby okúsil trpkosť prehry. Jensova reprezentačná kariéra sa začala vo februári 1998, kedy sa do brány postavil v súboji s Ománom. Odvtedy sa v národnom drese predstavil ešte 27x.
Lehmann, ktorému svojho času nevyšlo angažmán v AC Miláno sa počas svojej kariéry neustále potýkal s množstvom chýb, ktoré ho aj napriek veľkému talentu posúvali len do skupiny "priemerných" brankárov. Bolo teda jedno, či chytí aj nemožné, keď sa vzápätí ukázal ako ten, ktorý chyby neprodukuje len z času na čas. Cez túto optiku sa na Jensa pozerá aj väčšina nemeckých odborníkov. Napríklad taký Sepp Maier (legendárny gólman) proti Klinsmannovmu rozhodnutiu ostro vystúpil. Jens sa síce v aktuálnej sezóne výrazne pričnil o to, že sa Gunners dostali až do semifinále Ligy majstrov, ale jeho minulosť stále máta. Napríklad aj Toni Schumachera, ďalšieho z vynikajúcich gólmanov nemeckej futbalovej histórie, ktorý sa takisto stavia na stranu Kahna.
Lehmann sa však podľa slov jeho manažéra Arséna Wengera v Londýne vypracoval na naozaj spoľahlivého brankára a čo je najdôležitejšie, prestal robiť chyby. A práve táto vedomosť mu môže po prvýkrát v kariére umožniť zachytať si na svetovom šampionáte.
Oliver Kahn
Keď sme hovorili o chybách, tak ich doslova neomylný Oliver začal v poslednej dobe robiť naozaj dosť. Na druhej strane však treba povedať, že ich počas kariéry urobil azda menej ako Lehmann za jednu sezónu. Odborníci to pripisujú jeho veku (tiež má 36) a možno aj stratenej motivácii, čo Kahn rezolútne odmieta a hovorí, že chyby patria k životu, ale taký život ako Lehmann by mať nechcel.
Miestami kontroverzná opora Bayernu začala svoju futbalovú kariéru v rodnom Karlsruhe. Keď však pred sezónou 1994/95 prestúpil do bavorského veľkoklubu, začal sa hon za trofejami. Tie prichádzali s pravidelnosťou takmer každý rok. Pripomeňme len, že sa 6x stal držiteľom majstrovského titulu v Bundeslige, 4x sa tešil v Nemeckom pohári, tiež 4x vyhral Nemecký superpohár, raz pohár UEFA, Ligu majstrov a Interkontinentálny pohár. No a keď sa k tomu ešte pridajú tri tituly najlepšieho brankára sveta a štyri pre najlepšieho brankára Európy, zdá sa byť komparácia oboch brankárov bezpredmetná.
Jeho reprezentačná kariéra nebola práve najjednoduchšia, veď sa dlhý čas nevedel dostať do pozície tímovej jednotky. Po MS´94, ME´96 a MS´98, kedy pôsobil v pozícii tímovej dvojky však prišlo rázne presadenie sa, ktoré mu na troch významných turnajoch (ME´00, MS´02 a ME´04) prinieslo v základnej zostave reprezentačného výberu jednoznačnú pozíciu.
Sumár
Aj napriek mojej náklonnosti k najvyššej futbalovej súťaži Anglicka, by som z tejto dvojice jednoznačne volil brankára Bayernu, pretože ak Lehmannovi niečo chýba tak je to práve istota, ktorá z Kahna doslova vyžaruje. Keďže však nemecký futbal nemusím a ani nie som reprezentačný tréner Nemecka, Klinsmannova voľba sa mi celkom pozdáva, resp. je mi ukradnutá. Už menej jeho váhanie s nominovaním Dietmara Hamanna, inak hráča FC Liverpool ...
