
Domáci nastúpili na zápas s vedomím, že jedine víťazstvo ich vráti do bojov o vysnívanú štvrtú priečku, ktorá zaručuje postup do Ligy majstrov, teda do súťaže, ktorá napĺňa klubové pokladnice. Pripomeniem len, že Liverpool FC sa pred 201. merseysidským derby nachádzal na piatom mieste so sedembodovou stratou, práve na Everton.
Zápas sa pred zapleným Anfield Road začal tak, ako si domáci predstavovali. Dobrým pohybom a prihrávkami si hneď v úvodných minútach vytvorili územnú prevahu, ktorej výsledkom boli niektoré príležitosti. Prevaha domácich futbalistov sa premenila aj na góly, keď konkrétne v 27. a 32. minúte Gerrard, resp. Garcia zabezpečili domácim pokojné dvojgólové vedenie. Liverpool síce dostal súpera pod tlak, ale z neho plynúce góly neboli zďaleka jediným, čím domáci upútali. Tri striedania už v prvej časti sú len málo vídanou záležitosťou, ale aj tak pre zranenia postupne z trávnika zišli Warnock, Hamann a Morientes. Luis Garcia, ktorý nevyzeral po zdravotnej stránke práve najlepšie však do druhého polčasu nastúpil. Je až nenormálne koľko zranení v tejto sezóne Liverpool postihlo. K osmičke zranených sa po zápase pridali ďalší štyria hráči užšieho kádra a to má tím za cieľ zabojovať o Ligu majstrov.
Everton sa v prvej polovici zápasu nedokázal dostať do svojej obvyklej pohody, to však neznamenalo, že nemohol dať gól. Po faule Gerrarda, ktorý po dlhej dobe hral konečne, tak ako sa od neho čaká, mal šancu na zmenu skóre Carsley, z priameho kopu však Dudekovu bránu tesne netrafil.
Druhý polčas začal Everton náporom, ktorý dokázali liverpoolski zadáci eliminovať, ale nie až do takej miery, aby Toffies neovládli hru. Liverpool sa v niektorých fázach zmohol len na odkopávanie. Psychická výhoda, ktorá mala byť po dvoch góloch na strane domácich sa posunula na stranu Evertonu, keď príčinou tohto stavu boli už spomínané zranenia. Liverpoolu veľmi nepomohli ani nepremenené šance Milana Baroša, ktorý sa, dokonca až v dvoch samostatných nájazdoch nedokázal gólovo presadiť. Aby toho nebolo málo, likvidačne dohral súboj so Stubbsom a musel ísť predčastne do šatne. Z niekdajšieho postrachu súperových obrán sa v poslednej dobe stáva len futbalista bez koncetrácie.
Atmosféra na štadióne hustla a Everton v početnej prevahe pritlačil LFC ešte viac. Našťastie pre LFC búrlivák Duncan Ferguson, opäť raz neuniesol dôležitosť ligového zápasu a faulami brzdil svoj tím. Hosťom sa nakoniec predsa podarilo skórovať, keď Cahill pohotovo znížil, ale v závere sa už okrem Dudekovho zdržovania a Fergusonových nadávok neudialo nič. Vlastne ešte niečo, rozhodca Styles namiesto očakávaných piatich minút nastavil len tri, čo poriadne podráždilo tak priaznivcov, ako aj manažéra Evertonu Davida Moyesa, veď najmä v prvom polčase sa kvôli ošetrovaniu domácich hráčov hra neúmerne predlžovala.
Na konečnom výsledku však Moyesov hnev nič nezmenil a tak sa boj o "kráľa Liverpoolu" (v tejto sezóne aj boj o Ligu mastrov), ako sa vzájomná konfrontácia týchto dvoch tímov zvykne nazývať, opäť dostal do roviny, v ktorej majú šance na tento primát obaja rivali, veď liverpoolska strata na Toffies činí po nedeli štyri body.
Liverpool - Everton 2:1 (2:0)
Góly: 27. Gerrard, 32. Garcia - 82. Cahill
Liverpool: Dudek, Finnan, Carragher, Pellegrino, Warnock (21. Nunez), Luis Garcia, Hamann (40. Biščan), Gerrard, Riise, Baroš, Morientes (43. Šmicer)
Everton: Martyn, Hibbert, Stubbs, Weir, Pistone (84. Watson), Yobo (46. Beattie), Osman, Carsley, Cahill, Kilbane, Bent (55. Ferguson)
ŽK: Finnan - Weir, Hibbert, Osman, Yobo
ČK: 77. Baroš (za likvidačný faul)