Minulú stredu sa odohral štvrťfinálový zápas Ligy majstrov medzi Liverpool FC a Juventus FC (odveta je na programe v utorok). Na tom by nebolo nič zváštne, veď najprestížnejšia súťaž starého kontinentu sa v dvojtýždňovom cykle s pravidelnosťou opakuje, keby sa nestretli dva tímy, ktoré boli účastníkmi jedného z najsmustnejších futbalových večerov vôbec.
Bol 29. máj a väčšina futbaluchtivých ľudí sa tešila na večer, kedy sa vo finále PEM stretnú vtedajšie veličiny svetového futbalu. Liverpool osemdesiatych rokov takým bol a o Juventuse v súvislosti so slovom veľký klub, ani netreba hovoriť. Fanúšikovia Liverpool FC merali niekoľko tisíc kilometrovú cestu do Bruselu, teda do dejiska spomínaného zápasu. Cestou si pripravovali za doprovodu alkoholických nápojov popevky, ktorými vyrukujú proti svojim turínskym kolegom. Tifosi, ako sa fanúšikovia Juventusu nazývajú, museli takisto prekonať dlhšiu cestu, aby sa naplnil ich sen. Vyzeralo to na bežný futbalový večer, resp. na úplne normálne zakončenie sezóny, kedy bude jeden tím oslavovať a druhý sa ponorí do sĺz. Tak to býva.
Pár hodín pred zápasom si pár fanúšikov oboch táborov zahralo medzi sebou futbal, iní v miestnych baroch skúšali, koľko pív dokážu vypiť. Všetko to bola predzvesť večerného stretnutia. Heysel, štadión, kde sa vrchol sezóny 1984/85 mal odohrať, bol otvorený už od štvrtej a tak boli belgickí vlastníci barov a krčiem radi, že inventár ich podnikov je v celkom prijateľnom stave. Popravde sa pripravovali na večer, presnejšie na dobu, ktorá ohraničuje koniec zápasu a vytriezvenie fans.
Pred úvodným hvizdom si fanúšikovia oboch táborov vymieňali množstvo plytkých, dopredu pripravených odkazov, ktoré vyústili až do situácie, kedy sa tvrdé jadro Liverpoolčanov rozhodlo, že vnikne do talianskeho sektora, skadiaľ už priletelo niekoľko kusov zapálenej pyrotechniky a vybaví si to so svojími sokmi ručne. Každý z nch predpokladal, že aj stručne. Keď sa smerok k Talianom vybrala prvá skupina hooligans, polícia sa už pomaly začínala báť nielen o bezpečnosť ľudí, ale aj o tú svoju. Zrazu sa to stalo. Nárazy Angličanov do betónového múru, ktorý oddeľoval oba sektory, viedli až do jeho zrútenia. Pod jeho ruinami zomrelo 39 ľudí.
Rýchly príchod lekárskej pomoci nedokázal pomôcť tým, ktorí to najviac potrebovali. Do toho sa ešte priplietla polícia a nevyberaným spôsobom len umocnila atmosféru. Síce zatkla niekoľkých priaznivcov, ktorých označila za vinníkov, ale jednalo sa väčšinou len o ľudí, ktorí následkom spadnutého múru nedokázali potlačiť svoje emócie. Večer sa už zapísal do histórie a to sa ešte ani nezačalo hrať.
V šatni si zatiaľ hráči vypočuli posledné pokyny od trénerov. Už chceli vybehnúť na trávnik, keď im policajný dôstojník (jeden z vedúcich ochrannej služby) prišiel oznámiť, že sa zápas pre určité komplikácie trochu posunie. Futbalisti oboch tímov sa postupne dozvedeli, čo sa približne stalo. Boli otrasení. Nikto vtedy na zápas ani nepomyslel. Ten istý policajt im však o pár minút oznámil, že môžu vybehnúť na trávnik. Nevedeli jeho slovám uveriť. Nariadenie zhora hovorilo o tom, že sa sa zápas kvôli bezpečnosti musí odohrať, pretože na štadióne je len časť ľudí, ktorí vedia, čo sa stalo. Predpoklad, že sa priaznivci po objasnení situácie nebudú správať, ako ľudia, zvíťazil nad rozumom. Tak to býva.
Stretnutie sa teda nakoniec odohralo a Juve nad svojím liverpoolskym súperom vyhral 1:0, gólom Michela Platiniho, na ihrisku sa ale neodohrával zápas s označením finále PEM, ale bezduchý pohyb ľudí, v tej chvíli futbalistov, ktorí nedokázali prestať myslieť na to, čo sa stalo pred malou chvíľou.
Na konci večera bol plač, ktorý sa niesol nielen ulicami Bruselu, ale celým svetom a nebol to plač porazených Reds. Na radosť nikto nepomyslel. V tých chvíľach proste nebolo na akú. Celú túto náladu sprevádzalo niečo tragikomické, čo hovorilo o počínaní Bruselčanov, ktorí nakoniec predsa len spôsobili ich spoluobčanom - vlastníkom barov škodu, keďže ani zďaleka nedokázali vypiť všetok alkohol, ktorí si vlastníci pre tento večer zaobstarali. Tak to býva.
Teraz po dvadsiatich rokoch sa však všetko vrátilo nazad. Osud pri žrebe štvrťfinálových dvojíc Ligy majstrov zariadil to, aby sa Liverpool a Juventus stretli a čo najlepšie uctili pamiatku heyselskej tragédie.
