Každého hneď napadne, kto niečo takéto mohol napísať? Mnohým ľuďom sa po prečítaní vyššie uvedenej vety vynorí množstvo otázok. Kto je ten človek, ktorý si neváži zeleň, prostestujú ochranári. Kto je ten človek, ktorý sa takto stavia k romantike, pýta sa chlapík nižšieho vzrastu pri pohľade na horiacu sviečku. Kto je ten recesista, ktorý opovrhuje manuálnou prácou? Kto je ten človek, ktorý si neváži tradície? ...
Odpoveď je jednoduchá. Je to americký, teda newyorský, neurotický chlapík menom Woody Allen, ktorý svojou tvorbou posúva iróniu takmer do krajnosti. V jeho dielach (poviedkové knihy Bez peria, Vybaviť si účty a Vedľajšie príznaky sú zárukou, že sa čitateľ minimálne zabaví) sa odráža mystifikácia, absurdnosť, dokonca až bizarnosť, čo však neznamená, že by sa v Allenovom prípade jednalo o literatúru nízkej úrovne. To skôr naopak. Allen ani na chvíľu nenecháva príjemcu pri čítaní jeho knihy, či pozeraní filmu (napr. Čo nové mačička, Výstrely na Broadwayi, Všetko, čo ste chceli vedieť o sexe, ale báli ste sa opýtať) oddychovať. Skôr v každom okamihu priamo vstupuje do jeho vnútra a pohráva sa s ním. Deje sa tak na základe už spomínanej irónie, ktorá v spolupráci s mystifikáciou dokáže nasmerovať recipienta tam, kde ho chce autor mať.
Niektorí ľudia označujú Allenove vtipy, ktoré sú prítomné v celej jeho tvorbe za suché. Ako príklad sa s obľubou uvádza jeden z najobľúbenejších medzi pubescentnými intelektuálmi New Yorku. Tu je: "Naposledy som vstúpil do ženy, keď som navštívil Sochu slobody." Záleží len na individuálnom pohľade každého, či je tento humor suchý, alebo nie.
Ako vidíme, autor svojou absurditou oslovuje každú vrstvu spoločnosti, čoho príkladom je aj ďalší citát: " Cvrček celé leto cvrlikal, zatiaľ čo mravček pracoval a zásoboval sa na zimu. Keď prišla zima, cvrček nemal nič, zato mravčeka trápila bolesť na prsiach."
Ako to už v takýchto kruhoch býva, aj Allen mal život plný najrôznejších románikov, zaujímavostí dokonca až zvrhlostí (intímny vzťah k dcére svojej manželky). Spomeňme teda aspoň na žieny, ktoré na jednej strane podľahli šarmu tohto neurotického Amíka a na strane druhej výrazne ovplyvnili jeho tvorbu. Mená ako Mia Farrow a Soon Yi boli v amerických bulvároch rozobraté ešte podrobnejšie, ako podrobne, ale vo všeobecnosti sú to len ženy, ktoré stoja v Allenovom tieni.
Allen, ktorý nechcel opustiť New York za nič na svete a radšej štyridsať rokov navštevoval psychoanalytika sa teda natrvalo zapísal do povedomia ľudí svojou jedinečnosťou a zmyslom pre absolútny humor. A to nech si ochranári či romantici hovoria, čo chcú.
