Keď v novembri 1994 prebiehala takzvaná noc dlhých nožov, bol som príliš mladý na to, aby som vnímal jej kontext či dopady. V priebehu pár rokov som sa začal zaujímať o politiku a (čiastočne i v dôsledku mladíckej naivity) obdivoval som odhodlanosť poslanca NR SR, R. Fica, postaviť sa uzurpátorovi moci. Sympatické mi bolo dokonca i jeho vystúpenie zo stranícky skostnatenej SDĽ (politici ako P. Koncoš ma skutočne nevedeli osloviť) a snaha o založenie moderného politického subjektu na ľavej strane politického spektra. Uznávam totiž zásadu plurality a myslím si, že pre udržiavanie demokracie je priam nevyhnutné, aby si občania-voliči vyberali z viacerých možností bez ohľadu na to, či sa sami situujú naľavo, napravo či do stredu...
Už v uvedenom čase sa však u R. Fica začal objavovať fenomén: „To čo som povedal platí len dovtedy, kým nepoviem/neurobím opak. A skôr či neskôr sa tak stane..." a pridávalo sa k tomu (verím, že nie vždy úmyselné) zavádzanie. Ale aby som neostal iba pri všeobecnom konštatovaní, uvediem aspoň pár príkladov (výroky R. Fica sú zoradené výlučne podľa času zverejnenia, pričom nejde o žiadnu hitparádu alebo the-best-of-výber - slúžia iba na ilustráciu):
1999
Výrok/y: Zostávam celkom pochopiteľne členom SDĽ, pretože si naozaj neviem predstaviť, že by som odhodil tých ľudí, s ktorými som tak veľa urobil... [pozn. autora: otázka smerovala k odchodu R. Fica z SDĽ]
Realita: R. Fico odišiel z SDĽ dňa 15. septembra 1999. Parlamentné lavice neopustil a nevzdal sa poslaneckého mandátu. Naopak, už dňa 29. októbra 1999 zaregistroval novú politickú stranu Smer, ktorej ustanovujúci snem sa konal v decembri toho istého roku.
2000
Výrok/y: Ak Smer nebude úspešný a nedosiahne svoj cieľ, to znamená byť pri zostavovaní vlády a dostať do kabinetu i celkovej politiky čo najviac ľudí, Robert Fico z politiky odíde. Týmto chcem dať najavo, že politik musí prijímať osobnú politickú zodpovednosť za úspech alebo neúspech. Ak príde úspech, som pripravený kandidovať aj na post predsedu vlády. Ak sa dostaví neúspech, odchádzam. Mávať z televíznej obrazovky nebudem, no všetkým sa poďakujem a ihneď sa vzdám funkcie predsedu strany...
Realita: Smer sa v roku 2002, po parlamentných voľbách, nedostal do vládnej koalície (v Národnej rade SR získal 25 poslaneckých mandátov). Vládna koalícia pozostávala z SDKÚ-DS, SMK, ANO a KDH. R. Fico zložil poslanecký sľub 15. októbra 2002 a stal sa opozičným poslancom Národnej rady SR. Zostal tiež predsedom politickej strany Smer.
2001
Výrok/y: Pre mňa je dôležité, aby som ako 37-ročný človek neskončil v politike len preto, lebo chcem zažiť dvojročné dobrodružstvo s niekým, kto je v Európe absolútne neakceptovateľný. Formulka HZDS mínus Mečiar je pre mňa svätá.
Realita: V roku 2006, po predčasných parlamentných voľbách vytvorila strana Smer-SD, vedená R. Ficom, vládnu koalíciu s dvoma ďalšími politickými stranami - s SNS a s ĽS-HZDS. Predsedom ĽS-HZDS i poslancom Národnej rady SR za túto stranu v tom čase bol V. Mečiar.
2002
Výrok/y: To iba politológovia typu Mikuláša Dzurindu môžu spochybňovať tretiu cestu, ktorá je realistická... [...] Tretia cesta už nie je klasická sociálna demokracia. To je omyl. [...] Pokúšame sa z tretej cesty urobiť štandardný politický prúd, ktorý sa nebude priraďovať ani k sociálnej demokracii, ani nikde inde.
Realita: Dňa 11. decembra 2004 sa v Bratislave konal V. snem strany Smer. Delegáti tohto snemu schválili integráciu Smeru s troma ďalšími politickými stranami. Konkrétne išlo o strany SDSS, SDĽ a SDA. Logo strany sa zmenilo a symbolizuje červenú ružu. Došlo tiež k zmene názvu strany Smer a to na Smer - sociálna demokracia.
2003
Výrok/y: Nebol by som rád [pozn. autora: odpoveď na otázku, či je strana Smer, ako socialistická strana, nadšencom vstupu do Európskej únie], keby Smer niekto označoval ako socialistickú stranu.
Realita: Strana Smer zlúčením s SDSS získala nielen značku „sociálna demokracia", ale aj členstvo v Strane európskych socialistov (PES). Plnoprávne členstvo v PES bolo po pozastavení (k pozastaveniu členstva došlo v roku 2006, po tom, čo Smer-SD vytvoril vládnu koalíciu s nacionalistickou SNS) potvrdené na pražskom kongrese PES dňa 8. decembra 2009.
2004
Výrok/y: Ja vážne varujem ľudí na Slovensku, nech sa pripravia na to, že po vstupe do únie budeme prvá krajina zo všetkých kandidátskych krajín, ktorá bude mať potraviny tak drahé, ako majú dnes krajiny, ktoré sú už dlhodobo v Európskej únii.
Realita: Toto konštatovanie sa nenaplnilo (v niektorých prípadoch bol podľa zisťovaní Štatistického úradu dokonca zaznamenaný pokles cien).
2005
Výrok/y: Do troch minút odvolám každého člena vlády, na ktorého padne najmenšie podozrenie z korupcie.
Realita: R. Fico sa ako predseda vlády SR zasadil za demisiu niekoľkých ministrov jeho vlády. Netýkalo sa to však nominantov strany Smer-SD (výnimkou bol minister obrany, F. Kašický). A to aj napriek tomu, že vážne podozrenia z korupcie a klientelizmu boli nastolené napríklad i v prípade ministra J. Počiatka (kauza „Monako") a V. Tomanovej (kauza „Sociálne podniky"). V tejto súvislosti zaviedol tiež nový inštitút do slovenskej politickej praxe - takzvanú žltú kartu.
2006
Výrok/y: Čiastočné odškodnenie klientov nebankových subjektov bude presne definované v zákone. [...] Ak tri politické strany mali rovnaký politický názor na čiastočné odškodnenie klientov nebankových subjektov, [...] sme predsa hlasovali za ten zákon v parlamente, ale neprešiel o niekoľko hlasov. Tak ako by to teraz bolo, keby - dostaneme sa do vlády a to, na čom robíme opozičnú politiku, sa nestane súčasťou programového vyhlásenia - veď to by bolo nedôveryhodné vo vzťahu k voličom, k ľuďom - a preto znovu opakujem - to, na čom nám záležalo a čo sme považovali za podstatné, keď sme boli v opozícii, na čom sme stavali naše politické pôsobenie, je obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády a musí to tak byť, veď potom inak by politika strácala zmyse...
Realita: R. Fico sa o odškodnenie klientov nebankových subjektov snažil v čase, keď bol opozičným poslancom (v roku 2005 podporil návrh zákona o odškodnení klientov nebankových subjektov, ktorý však napokon nebol schválený). Následne sa R. Fico stal predsedom vlády a vládna koalícia v zložení Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS prejavila záujem o čiastočné odškodnenie poškodených klientov nebankových subjektov aj prostredníctvom vlastného programového vyhlásenia. Napriek uvedenému parlamentná väčšina vládnej koalície nepodporila návrh poslancov z klubov opozičnej SMK a vládnej ĽS-HZDS, na základe ktorého malo byť medzi poškodených klientov rozdelených 120 miliónov EUR.
2007
Výrok/y: Bol to [pozn. autora: je to výrok o Svätoplukovi] prvý kráľ Starých Slovákov. Už dnes historici hovoria, že pokojne môžeme používať tento výraz - Starí Slováci.
Realita: Vedci-historici na Slovensku pojem Starí Slováci bežne nevyužívajú. Dokonca aj člen strany Smer-SD, D. Čaplovič, ktorý sa venoval problematike daného obdobia, vo vedeckých štúdiách používa pojem starí Slovania.
2008
Výrok/y: Neviem o tom, že by vláda, ktorej som predsedom, prijala akékoľvek opatrenie, ktoré by znepríjemňovalo život slovenskému podnikateľskému sektoru.
Realita: Podnikateľská aliancia Slovenska poukazovala počas vlády R. Fica na permanentný pokles ňou meraného Indexu podnikateľského prostredia. Kriticky sa k stavu podnikateľského prostredia počas vlády R. Fica vyjadrovalo napríklad aj Združenie podnikateľov Slovenska. Z medzinárodného hľadiska je potrebné uviesť zhoršenie kompozitného indikátora „Doing Business" a prepad Slovenska o niekoľko priečok nižšie, ale tiež pokles „Corruption Perception Index" a prepad pozície Slovenska v medzinárodnom porovnaní.
2009
Výrok/y: Nikdy si ja nesadnem do parlamentu ako opozičný poslanec! [...] Nepovažujem za správne, aby človek, ktorý má k dispozícii vládnu moc, či už štyri roky alebo osem rokov, sa potom vrátil do parlamentu a vykrikoval z lavice, ako dnes vykrikuje pán Dzurinda alebo pán Mikloš. Je to smiešne. [...] Podľa môjho názoru to nie je dobré. Človek by mal po tom, ako skončí vládnutie a ľudia mu nedajú druhýkrát dôveru, mal by povedať ďakujem pekne a mal by odísť z politiky. To je môj recept.
Realita: 8. júna 2010 zložil R. Fico, rovnako ako ďalších 149 zvolených kandidátov na poslancov Národnej rady SR, poslanecký sľub, čím sa stal poslancom Národnej rady SR. Vzhľadom na to, že na zostavení vládnej koalície sa dohodla štvorkoalícia SDKÚ-DS, SaS, Most-Híd a KDH, R. Fico zasadol do parlamentných lavíc v pozícii opozičného poslanca.
Takéto správanie u R. Fica bolo čoraz častejšie a po získaní pozície predsedu vlády sa rozvinulo do obludných rozmerov. Neustále napádanie predchádzajúcej vládnej garnitúry, pravidelné oznamovanie existencie nových nepriateľov (monopoly, dôchodkové spoločnosti, mimovládne organizácie, médiá, Európska únia, Maďari, banky a poisťovne) - to všetky vypĺňalo každodennú politickú realitu Slovenska a Smeru-SD to prinášalo nových prívržencov. Ešte viac podporovateľov však táto strana získala vďaka prerozdeľovaniu rôznych verejných zdrojov, ktoré smerovali do rúk tých správnych... Bezchybne to fungovalo ale iba v „peknom počasí". Len čo totiž na Slovensko dopadla finančná a hospodárska kríza, Smeru-SD i R. Ficovi začínal dochádzať dych. V ich „silnom sociálnom štáte" začala rýchlym tempom narastať nezamestnanosť a s verejnými financiami to šlo tiež dole vodou. Keď k tomu prirátame neprestajne bujnejúcu korupciu a klientelizmus, ako aj odpor, ktorý sa rozvinul u väčšiny spoločnosti, netreba sa čudovať, že parlamentné voľby 2010 priniesli iný výsledok, než si R. Fico a jeho spolustraníci priali.
Určite aj Vám momentálna napadá, prečo by teda malo byť dobré, že R. Fico stále v politike je. Ak mám byť úprimný, je to dobré predovšetkým kvôli uplynulým štyrom rokom. Prečo?
Po prvé, všetci sme mohli vidieť, čo sa dialo, keď vo vláde dominuje jeden subjekt a opozícia je bezzubá. Ak sa máme dostať z krízy (a tu mám na mysli nielen ekonomickú krízu), je potrebné, aby popri odvážnej (alebo ak chcete proreformnej) vláde pôsobila silná opozícia. Samozrejme, silná u mňa znamená schopná produkovať konštruktívnu kritiku a nie bezbrehé podpásové osočovanie a politickú sabotáž. Tým nechcem povedať, že vládna koalícia, ktorá sa ujala vládnutia, je čistá ako ľalia. Naopak, predovšetkým s najsilnejšou z vládnych strán sa spája hneď niekoľko závažných nejasností a aj preto je dobré, že opozícia bude ako hlasná trúba.
Po druhé, bolo by fajn, keby niekto „v priamom prenose" dokázal R. Ficovi, že úspešne vládnuť sa dá aj inak - v partnerstve viacerých vyrovnaných politických subjektov a bez konfrontácie so všetkými, ktorí si dovolia čo i len náznak kritiky.
Po tretie, R. Fico momentálne patrí medzi najlepších rečníkov v parlamente. Naučiť sa veľa od neho pritom môžu nielen poslanci-nováčikovia, ale aj ich ostrieľanejší kolegovia. Navyše, R. Fico môže byť vďaka svojím verejným vystúpeniam skvelým študijným materiálom pre študentov odborov ako masmediálna komunikácia, politológia, sociálna psychológia a podobne.
Po štvrté, mimoriadne ma zaujíma, či sa v strane Smer-SD teraz od seba začne vzďaľovať ideologický a podnikateľský prúd, či sa popri R. Ficovi objaví jeho potenciálny nástupca na predsedníckej stoličke, ako aj to, či a ako zvládne táto strana výmenu na predsedníckej stoličke (za predpokladu, že sa k tomu odhodlá). Doteraz sa totiž politické strany na Slovensku buď nedokázali vysporiadať s výmenou vlastného predsedu (napríklad v prípade SMK), alebo sa takejto výmene umelo vyhýbajú (napríklad v prípade SDKÚ-DS či ĽS-HZDS). KDH sa síce nedávno predsedu podarilo vymeniť (aj keď som presvedčený, že keby nešlo o osobu J. Fígeľa, vnútorné turbulencie by zasiahli aj túto stranu), ale kvôli dominantnosti R. Fica existujú opodstatnené pochybnosti, či sa to podarí aj Smeru-SD.
No a po piate, som veľmi zvedavý, či R. Fico nedodrží ani ďalší zo svojich slávnych výrokov z roku 2009: Môžem vás ubezpečiť, že v roku 2014 už v politike nebudem. Ak sa totiž neuskutočnia predčasné parlamentné voľby a R. Fico sa nevzdá svojho poslaneckého mandátu, v roku 2014 v politike ešte bude...
