Vladimír Mečiar výrazným spôsobom ovplyvňoval ponovembrový vývoj na Slovensku. Tento jeho vplyv trval prakticky celých dvadsať rokov. Úspešné obdobia striedal s neúspešnými, no pre takmer celé dvadsaťročné obdobie jeho pôsobenia vo vrcholovej politike platilo, že bol spolu so svojou politickou stranou tým prvkom slovenskej politickej scény, ktorý delil slovenskú spoločnosť na nezmieriteľné tábory.
Jeho politická kariéra je prepletená osobnými spormi s mnohými (aj dlhoročnými) kolegami a vo všeobecnosti sa dá povedať, že dokázal od seba odohnať či dokonca odkopnúť skoro všetkých čo len trochu schopnejších kolegov. Oveľa horším prehreškom je však to, že jeho politická strana i on samotný nedokázali korektne vysvetliť viaceré závažné podozrenia a že svojimi aktivitami poškodili nielen jednotlivcov, ale i meno Slovenska ako takého. Z kedysi výstavného korábu HZDS, ktorý poháňali desiatky percent voličskej podpory, sa aj vďaka tomu stala nenapraviteľne poškodená plť. Plť, ktorá síce nesie transparent hlásajúci, že by sa rada vrátila do parlamentného prístavu, no ktorú ešte aj dnes kormidluje jej starý kapitán. Ten už dávnejšie úplne oslepol. A práve to vo mne vyvoláva nádej, že už nikdy do parlamentného prístavu nedorazí a že sa stane akýmsi mementom či „Bludným Holanďanom", ktorý bude už iba prostredníctvom legiend strašiť všetkých tých, ktorí by chceli kopírovať jej príbeh...
