Rôznia sa vyjadrenia o rozsahu, dĺžke trvania i príčinách krízy. Niektorí hľadajú nový hospodársky cyklus, iní hovoria o zlyhaní trhu, ďalší vidia za krízou zlyhanie inštitúcií alebo hovoria o náhodnej súhre rôznych faktorov. Bývalý šéf FEDu Paul Volcker sa vyjadril, že ani experti nevedia presne čo sa teraz deje.
Podstata globálnej krízy
V čom teda spočíva podstata súčasnej krízy ? Zlyhal trh alebo človek ? Alebo zlyhala ekonomická teória a ekonomická veda ? Ak sa pozrieme na rýchlo rastúce množstvo správ a informácií o postupe a rozsahu krízy, dozvieme sa, že najprudšie klesá priemyselná výroba, rôzne priemyselné odvetvia zastavujú alebo obmedzujú svoju výrobu alebo, že jednotlivé ekonomiky prechádzajú pomaly ale iste k poklesu a k recesii.
Ak si tieto správy poskladáme do jedného obrazu, potom môžeme vidieť v čom spočíva podstata postupujúcej globálnej krízy. Je ňou pomaly ale istý kolaps industriálneho systému. Symbolom tohto kolapsu industriálneho systému sú práve automobilky a automobilový priemysel. Problémy má General Motors i Ford, Volkswagen i KIA a takisto SAAB i Toyota.
Sme svedkami ako symboly industriálneho systému prestávajú byť motormi ekonomiky a stávajú sa jej problémom. Podľa článku uverejneného vo francúzskom denníku Le Monde je v súčasnej dobe vo svete o 100 automobiliek viac ako je potrebné a z toho je v Európe nadbytočných asi 20 automobiliek. Výroba automobilov teda narazila na limity trhu. Výsledkom bude zatváranie automobiliek a zreálňovanie objemu výroby automobilov. Rovnako je napr. nadbytok tzv. developerských projektov. Ponuka rôznych kancelárii a nadštandardných bytov značne prevyšuje dopyt, ktorý je limitovaný výškou príjmov potenciálnych záujemcov. Prázdne novopostavené obchodné centrá sa stávajú bežnou realitou miest. Ďalším symbolom industriálneho systému, ktorý je krízou výrazne postihnutý je teda stavebný priemysel a ekonomické aktivity, ktoré sú naň naviazané..
Globálny kolaps industriálneho systému je spojený s ďalšou fázou celosvetového nahrádzania industriálnej spoločnosti spoločnosťou informačnou. Končí teda ekonomika dymiacich komínov ako industriálnu ekonomiku výstižne pomenoval americký futurológ Alvin Toffler. Tak ako automobilový priemysel bol symbolom zrodu a rozkvetu industriálneho systému, tak pád automobilového priemyslu je symbolom pádu celého industriálneho systému.
Ilúzie skorého oživenia ekonomiky
Postupujúca globálna kríza nemá teda cyklický charakter, ako sa ho márne snažia niektorí analytici a experti vystopovať, ale je to transformačná kríza. Starý industriálny systém narazil na trhové limity a namiesto ďalšej expanzie sa bude musieť buď transformovať alebo postupne vyprázdniť priestor systému, ktorý sa novo vytvára. Je teda ilúziou očakávať, že kríza skôr alebo neskôr pominie a opäť sa vrátia časy neobmedzenej expanzie napr. v podobe neobmedzeného rastu výroby automobilov alebo neobmedzenej výstavby rôznych nadštandardných developerských projektov. Ak dôjde k oživeniu trhov, nebude to znamenať, že bude napr. automobilová výroba obnovená v takom rozsahu ako pred krízou, ale že bude obnovená v značne zredukovanej podobe a nadbytočných 100 automobiliek bude musieť byť zatvorených.
Problémom interpretácie príčin a podstaty súčasnej globálnej krízy je snaha o jej interpretáciu v kratších časových horizontoch s dôrazom na niektoré odvetvia ekonomiky, v ktorý sa kríza najvýraznejšie prejavuje. Ak sa však na krízu budeme pozerať v súvislostiach globálnej civilizačnej transformácie, pochopíme, že kríza bude mať dlhšie trvanie a jej riešenie je spojené s transformáciou celého industriálneho systému. Riešením krízy teda nebudú v súčasnosti vytvárané záchranné balíčky zamerané prevažne na záchranu toho, čo odchádza, ale podpora rozvoja nových sektorov ekonomiky, ktoré budú tvoriť základy vytvárajúcej sa ekonomiky Tretej vlny. Napr. tzv. šrotovné môžeme smelo prirovnať k morfiu podávanému ťažko chorému pacientovi. Rovnako ako morfium aj šrotovné vyvoláva ilúziu a iba odďaľuje agóniu ťažko chorého automobilového priemyslu.
Dopady krízy a pravdepodobné riešenia
Dopady globálnej krízy sa v celom rozsahu ešte iba prejavia. Rastúca nezamestnanosť ukazuje, že globálna kríza bude mať tvrdé dopady na sociálnu štruktúru a stabilitu spoločnosti. Kolabujúci industriálny systém je spojený s problémami najmä tých krajín, ktorých ekonomiky sú v prevažnej miere industriálne alebo sú závislé na niekoľkých priemyselných odvetviach. Ak sa teda objavili úvahy o možnom bankrote Slovinska, ktorého ekonomika je postavená najmä na produkcii viacerých priemyselných odvetví, potom rovnaký vývoj bude ohrozovať aj ostatné krajiny s dominantným postavením priemyselnej výroby v ekonomike vrátane Slovenska. Dopadmi bude najmä rastúca nezamestnanosť dosahujúca dvojciferné hodnoty v dôsledku uvoľňovania pracovníkov z krachujúcich priemyselných odvetví, pokles konkurencieschopnosti a predajnosti priemyselnej produkcie a urýchľujúci sa pád najmä industriálnych ekonomík. Sme svedkami zlyhania industriálneho repete v postkomunistických krajinách, kde sa zrútil model lacnej pracovnej sily ako rozhodujúceho faktoru zabezpečenia ekonomickej prosperity. Dopadom dvadsaťročného ignorovania technologického rozvoja v týchto krajinách bude realita rastúcich ekonomických a sociálnych a následne aj politických problémov.
Pravdepodobné riešenia a východiská z krízy budú musieť byť spojené s formuláciou a realizáciou politík akceptujúcich ekonomické reality. Ak súčasne politiky zamerané na ekonomický rast ignorovali dlhodobé časové horizonty, tak integrácia dlhodobých časových horizontov do politického rozhodovania bude jedným z dôsledkov súčasnej krízy a analýza možných dopadov súčasných politických rozhodnutí v dlhších časových horizontoch sa stane bežnou súčasťou politickej praxe.
Jednotlivé ekonomiky sa nevyhnú radikálnej zmene štruktúry zameranej na zmenu ekonomických monokultúr na diverzifikovanú ekonomickú štruktúru, ktorá bude schopná pružnejšie reagovať na zmeny prostredia globálneho ekonomického systému. Tak ako čaká reštrukturalizácia globálnu svetovú ekonomiku, tak bude takáto reštrukturalizácia prebiehať aj na úrovni jednotlivých štátov. Táto reštrukturalizácia bude musieť byť prepojená s politikami podpory technologickej zmeny, rastu konkurencieschopnosti a vytvárania pracovných miest.
Ak sa v nedávnej dobe vydávali za trhové riešenia rôzne netrhové prístupy a politiky ako napr. politika investičných stimulov alebo politika lacnej pracovnej sily, tak globálna kríza ukazuje ako v skutočnosti trh funguje. Nevyhnutná redukcia nadbytočných priemyselných kapacít bude iba výsledkom pôsobenia neviditeľnej ruky trhu vo svetovom ekonomickom systéme, ktorá takto koriguje ilúzie človeka o neobmedzenom raste a ničím nelimitovanej expanzii ekonomických aktivít človeka.
