Formovanie globálneho priestoru civilizácie
Tieto princípy formujúce globálny priestor sú primárne sily, ktoré určujú neprekročiteľné rámce pre budúci vývoj jednotlivých subjektov pôsobiacich v globálnom priestore. Tieto princípy vytvárajú zároveň určitý skrytý kód formujúci budúcu podobu organizačných štruktúr informačnej spoločnosti na všetkých úrovniach. Formovanie globálneho priestoru civilizácie a vytváranie informačnej spoločnosti je podrobne popísané v knihách Alvina Tofflera, Heidi Tofflerovej, Johna Naisbitta, Patricie Abudeneovej, Daniela Bella, Yoneji Masudu, Zbigniewa Brzezinského, Petra Druckera, Hazel Hendersonovej, Jeremy Rifkina, Aharona Kellermana a mnohých ďalších autorov, ktorí sa zaoberajú budúcim smerovaním ľudskej spoločnosti a civilizácie.
Vytváranie globálneho prostredia nie je statické, ale je to dynamický proces spôsobujúci, že globálne prostredie sa neustále mení a vyvíja. Sme tak svedkami toho, že globálne prostredie posledných desaťročí 20.storočia bolo vo veľkej miere odlišné od globálneho prostredia, ktoré sa vytvorilo na začiatku 21.storočia.
Princípy formujúce globálny priestor informačnej spoločnosti
Princípy formujúce globálny priestor informačnej spoločnosti sú:
Implózia resp. obrátenie sa dovnútra štruktúr ekonomiky a spoločnosti
Komplexita resp. zložitosť vytvárajúcich sa štruktúr ekonomiky a spoločnosti
Networking resp. zosieťovávanie štruktúr ekonomiky a spoločnosti
Holizmus resp. celostnosť vytváraných štruktúr ekonomiky a spoločnosti
Nové zdroje rozvoja ekonomiky a spoločnosti
Interdependencia resp. vzájomná závislosť štruktúr ekonomiky a spoločnosti
Diverzita resp. rôznorodosť štruktúr ekonomiky a spoločnosti
Kreatívna deštrukcia resp. dynamika štruktúr ekonomiky a spoločnosti
Synchronicita rozvoja jednotlivých štruktúr ekonomiky a spoločnosti
Implózia
Implózia štruktúr ekonomiky, spoločnosti a civilizácie je spojená s prepojením a prepájaním týchto štruktúr do jedného celku a zároveň so stratou vonkajšieho priestoru pre rozvoj resp. expanziu smerom von. Výsledkom je obrátenie sa dovnútra, obrátenie rozvoja do vnútra, prechod k využívaniu vnútorných zdrojov rozvoja, vytváranie virtuálnych priestorov rozvoja, virtualizácia rozvoja a štruktúry na všetkých úrovniach.
Ľudská civilizácia prvý krát v histórií nadobudla globálny charakter, pričom zároveň narazila na vonkajšie limity rozvoja, stratila voľné priestory na expanziu smerom navonok a jej štruktúry začali implodovať smerom dovnútra. Vnútorná štruktúra civilizácie sa akoby rozpúšťala, preštrukturovávala a zároveň sa vytvárala nová vnútorná štruktúra civilizácie.
Tento proces niektorí autori prirovnávajú k zakukleniu larvy motýľa, keď po zakuklení sa rozpustí vnútorná štruktúra zámotku a následne sa vyformuje motýľ, ktorý po ukončení celého procesu kuklu opúšťa. Dochádza tu ku kvalitatívnej premene. Rovnako je tomu pri implózii vnútorných štruktúr súčasnej transformujúcej sa civilizácie.
Komplexita
Komplexita vytváraných štruktúr ekonomiky a spoločnosti je spojená s vnútornou zložitou štrukturáciou vytvárajúceho sa globálneho celku, s jeho vnútorným prepájaním rôznymi formami sietí a spojení, s diverzifikáciou jeho vnútorných prvkov. V procese prechodu od industriálnej spoločnosti k informačnej spoločnosti vzniká zložitejší viac štruktúrovaný celok globálnej civilizácie, vytvára sa množstvo nových vnútorných prepojení a štruktúr. Prepájajú sa štáty, spoločnosti, komunity, korporácie, siete, počítače, technológie, čípy, čo spolu vytvára narastajúcu komplexnosť a vytváranie nových organizačných štruktúr typických pre informačnú spoločnosť.
Networking
Networking štruktúr ekonomiky a spoločnosti je spojený s transformáciou hierarchickej štruktúry charakteristickej pre industriálne obdobie rozvoja na sieťovú štruktúru prepojenú sieťovou infraštruktúrou alebo zosieťovávaním na princípoch kompatibility hodnotových orientácií jednotlivca, organizácie, spoločnosti. Sieťová štruktúra je charakteristická ako organizačný princíp, technológia i ako sociálny kapitál. Následkom networkingu vzniká sieťová spoločnosť a sieťová ekonomika. Transnacionálne organizačné štruktúry majú dnes rozhodujúcu úlohu v organizácií a riadení ekonomiky, spoločnosti i civilizácie na všetkých úrovniach.
Holizmus
Holizmus vytváraných štruktúr ekonomiky a spoločnosti je spojený s tým, že jednotlivé subjekty tvoria súčasť väčšieho celku a s týmto väčším celkom vzájomne interagujú, sú vzájomne prepojené, zmeny týchto subjektov sa prenášajú do zmien celku a zmena celku ovplyvňuje zmeny týchto subjektov.
Pohyb civilizácie sa prejavuje ako celopohyb, pričom pre pochopenie zmien spojených s prechodom k informačnej spoločnosti je potrebné holistické vnímanie týchto zmien, holistické vnímanie ekonomickej, spoločenskej i civilizačnej reality. Zmeny na úrovni jednotlivých podštruktúr spoločnosti nie je možné vysvetliť bez ich zaradenia do kontextu celkového vývoja.
Nové zdroje
Nové zdroje rozvoja sú založené na informáciách a znalostiach ako hlavnom zdroji rozvoja, ktorý zároveň pôsobí proti smeru zvyšovania entropie. Informácie sa stávajú hlavným zdrojom a zároveň hlavnou podmienkou rozvoja. Rastie diverzifikácia zdrojov rozvoja, pričom každý novoobjavujúci sa zdroj rozvoja je v určitom vzťahu k informáciám alebo znalostiam ako základným zdrojom rozvoja. Limity klasických zdrojov rozvoja (surovinových alebo priemyselných) je možné riešiť ich substitúciou novými zdrojmi rozvoja. Ak sa tovary presúvajú z jedného miesta na druhé vo forme informácií, odľahčuje sa zaťaženie životného prostredia prostredníctvom menších objemov fyzických presunov.
Interdependencia
Interdependencia jednotlivých štruktúr ekonomiky a spoločnosti znamená ich vzájomnú previazanosť spojenú so vzájomným pôsobením efektov vyvolaných jednotlivými subjektami. Jednotlivé štruktúry ekonomiky a spoločnosti ostávajú vzájomne oddelené. Sú však vzájomne prepojené a závislé a zmeny jedných vplývajú na zmeny iných s nimi prepojených. Prepojenými sa stávajú problémy, krízy, riešenia i zmena. Prechod k informačnej spoločnosti býva charakterizovaný aj ako vstup do éry interdependencie. Vytváranie novej štruktúry ľudskej civilizácie je touto interdependenciou výrazne ovplyvňované a zároveň formované.
Diverzita
Diverzita štruktúr ekonomiky a spoločnosti je spojená s prepájaním ekonomiky a kultúry, ekonomiky a identity, ekonomiky a hodnôt, ekonomiky a postojov. Kultúra, hodnoty, identita atď. predstavujú určitú formu zdrojov rozvoja. Prechod od industriálnej k informačnej spoločnosti spolu s prechodom k informáciám ako novému a hlavnému zdroju rozvoja spôsobujú, že kultúra, hodnoty (spoločenské), identita predstavujú výrazný faktor pridávania hodnoty (ekonomickej).
Identita, kultúra, hodnoty potom pôsobia ako faktor konkurencieschopnosti a podieľajú sa na realizácieschopnosti produktu určitej krajiny alebo regiónu na svetových trhoch resp. na trhoch iných krajín alebo regiónov.
Sme svedkami diverzifikácie štruktúr ekonomiky a spoločnosti, ktorá v informačnej spoločnosti strieda unifikáciu a masovosť, ktoré boli typické pre industriálnu spoločnosť.
Kreatívna deštrukcia
Kreatívna deštrukcia ukazuje dynamiku vývoja ekonomiky a spoločnosti ako hospodárskych a spoločenských organizmov resp. ich vývoj ako spájanie nového a starého, vznikanie a zanikanie, kombináciu starých a nových výrobných faktorov.
Spájanie starých výrobných faktorov s novými je predpokladom prežitia resp. obnovovania sa ekonomických štruktúr. V informačnej spoločnosti novými výrobnými faktormi sú informácie a predpokladom prístupu k potrebným informáciam je vybavenie sa modernou informačnou technológiou. Kreatívna deštrukcia transformuje základné štruktúry industriálnej spoločnosti na novovznikajúce štruktúry informačnej spoločnosti, pričom informačná technológia pôsobí v smere transformácie klasických industriálnych hierarchií do sieťových foriem typických pre informačnú spoločnosť.
Synchronicita
Synchronicita vývoja štruktúr ekonomiky a spoločnosti ukazuje synchrónnosť zmien bez ohľadu na kauzálnu prepojenosť resp. neprepojenosť jednotlivých štruktúr. Celopohyb súčasnej globálnej civilizácie je spojený so synchrónnymi zmenami prejavujúcimi sa v ekonomikách a spoločnostiach rôznych krajín, ktoré často nemajú medzi sebou žiadne prepojenie. Prechod od industriálnej k informačnej spoločnosti predstavuje zmenu skrytých kódov civilizácie. Základné pravidlá vytvárajúcej sa informačnej spoločnosti sa potom manifestujú v rôznych krajinách na rôznych častiach zemegule akoby synchrónne, hoci nezávisle na sebe a nikým nesynchronizované.